1. Kapitola

228 16 2
                                    

Milujem ten pocit keď mi po tele steká voda. Napĺňa ma to zvláštnou energiou, ktorú na iných miestach necítim. Cítim sa ako vo svojom živle. Nič viac nepotrebujem... iba vodu. Voda... zdroj energie... zdroj života... bez vody nie sme nič... iba vyschnuté telá... bez duše... bez života... asi by som sa mala predstaviť... volám sa Sophie Moritable... nedávno som oslávila 15 rokov... bývam v New Yorku v Brooklyne s mojou babkou a nevlastným dedkom... prečo? Lebo môj otec je kriminálnik a nájomný vrah... momentálne sedí v New Yorskom väzení... a mama? Tá zmizla 3 mesiace po mojom narodení... a kedže sa o mna rodičia nedokážu postarať musím bývať u babky a nevlastného dedka... prečo nevlastného? Lebo môj pravý dedko z otcovej strany asi pred rokom umrel a moja babka ho "nahradila" iným...

. . .

,,Sophie! Vylez už z tej sprchy!" Vyruší ma z rozmýšľania dedko, ,,Nezostane nám ostatným teplá voda!"
,,Dedko! Prosím ešte chvíľu!" Poprosím, aj keď viem že mi nič viac nedovolí.
,,Už si tam dosť dlho! Vyjdi!" Rozkáže a odíde. Nezostáva mi nič iné, ako vyliezť von. Zoberiem si môj najobľúbenejší uterák, utriem sa a vyjdem von.
,,Brr!" Strasie ma keď sa postavím pred sprchu. Ovanul ma studený vzduch. Keby možem tak z tej vody ani nevyleziem. Ale to sa bohužiaľ nemôže stať...

Sophie Moritable (FanFiction na Percyho Jacksona)Where stories live. Discover now