,,Nie, nepôjdeš tam!" skríkla babka.
,,Babi, ale toto je prvá párty na ktorú ma niekto pozval. Prosím. Veď už ma možno nikto nikdy na žiadnu párty nepozve." prosila som.
,,Veď to je iba dobre. Nepotrebujem aby sa ti tam niečo stalo. Dobre vieš aký mám názor na alkohol, drogy, fajčenie a párty."
"Viem, ale babi nič sa mi nestane. Nebudem piť. Ani alkohol, ani nič nebudem brať." Neúnavne som sa hádala
,,Prepáč, zlato. Ale babka má pravdu. Nemôžeš ísť. A bodka!" zapojil sa do rozhovoru dedko.
"Ty sa do toho nepleť! Ničomu nerozumieš!" Slzy som mala na krajíčku
"Budem sa do toho pliesť! Si moja vnučka a ja si ťa nenechám skaziť."dedo bol už riadne nahnevaný.
"Ani nie si môj skutočný dedo a ani ním nikdy nebudeš! Nikdy mi nenahradíš môjho milovaného pravého dedka!" To už som sa rozplakala.
"Prestaň spomínať deda Artura! Na tú párty nepôjdeš a basta! To bolo moje posledné slovo! Už ma fakt serieš! " To už plakala aj babka. Pozrela som sa jej do očí a to, čo som tam uvidela ma ani veľmi neprekvapilo. Jej zvyčajne oceánovomodré oči nabrali tmavý odtieň tejto farby. Videla som zármutok za strateným milovaným manželom, no nachádzal sa tam hnev na mňa a moje správanie.
,,Ale..." začala som, no babka ma prerušila:
"Žiadne ale! Ihneď bež do svojej izby!"
,,Otrasní ste! Neznášam vás!" zakričala som na polceste do izby. Tam som sa osprchovala sa, a obliekla som sa do pyžama, odmaľovala sa a zaľahla do postele. No nemala som v úmysle spať. Keď sa babka s dedkom uložili na spánok, som sa zase obliekla do civilu, zobrala som si iba nevyhnutné veci, -peniaze, trochu vody a jedla, náhradné oblečenie a medailónik po mame -vždy si ho všade beriem so sebou- a vyliezla von oknom.
. . .
Je asi 00:35 a ja sa stále potulujem po San Fanciscu. Párty už je v plnom prúde, pomyslím si. O chvíľu sa tam budem baviť tiež. A keďže sa ku babke tak skoro nehodlám vrátiť, možem aj piť.
Keď som sa konečne dostala na dané miesto, trištvrtina ľudí už bola úplne namol. Pretlačila som sa k minibaru a objednala si nejaký alkohol, o ktorom som doteraz asi ani nepočula. Najprv som iba jemne namočila jazyk, malo to sladkasto-horkú chuť, ale nebolo to zlé. Tak som si poriadne ľogla (pre tých, čo neviete čo to znamená, znamená to preglgnúť, prehltnúť alebo niečo také) ;) začínala som sa pomaly uvoľňovať, až som bola až veľmi povoľná. Ale nechápem prečo... veď som vypila iba 3 poháre tohoto nápoja a asi dve Mojita. Jedno Mojito mi kúpil jeden fakt pekný chlapec. "Nezatancujeme si?" Zrazu sa ma neznámy krásavec opýtal. Mal krásne blond vlasy a hnedé oči. Pokožku mal úplne dokonalú. A jeho pery? Tie tiež neboli na zahodenie.
"Noooo, ja ti neviem..." neurčito som odpovedala.
"Ale veď pooooď! Jeden nezáväzný tanec." Zvodne povedal a cmukol na mňa. Asi už má toho dosť vypitého, pomyslela som si.
"No dobre. Ale najprv mi povedz mi ako sa voláš." Prijala som ponuku. (Pokiaľ je tu niekto tak úchylný ako ja xD tak nemyslím takú ponuku... xD)
"Pre tvoju informáciu sa volám Eliott. A ako sa voláš ty, kráska?" Zvodne sa usmial a žmurkol na mňa.
"Som Sophie," potriasli sme si konečne rukami a šli na parket.
"Ale iba jeden tanec." Dodala som rýchlo.
"Ako myslíš, kočka,"
Tancovali sme dosť dlho. Určite to nebol iba jeden tanec, ale čo už... zrazu, pre mňa úplne nečakane, ma pobozkal. Chvíľu som spolupracovala, no potom som sa od neho odtiahla, "prepáč, ale ja mám frajera." S týmito slovami som sa mu vymanila z objatia a bežala preč.
. . .
Už začínam byť unavená, no domov sa vrátiť nemôžem. Nech aj majú o mňa strach, sebecky si pomyslím, ich vina. Nemali si ma pohnevať! Prechádzam prázdnymi uličkami New Yorku a rozmýšľam nad týmto dňom. Udialo sa toho na mňa veľa. Ani som si nevšimla že mi alkohol z krvi už vyprchal.
. . .
,,OMFG!" skríknem od ľaku. Vidím dievča spútané v reťaziach a dve obludy. Tie obludy... vyzerá to ako chlap, lenže to je vysoké asi 3 a pol metra, má to o dosť väčšie svaly a jedno veľké oko uprostred tváre. Jeden 'jednookáč' -učili sme sa o nich nedávno v škole, ale ja si názov stále neviem zapamätať- má oko zelené, ako morské riasy a bielko nechutne podliate krvou, tmavo modré montérky a pod nimi červené tričko s čiernym nápisom 'FUCK ALL PEOPLE!!!'. Neviem kde to tričko zohnal, ale musím ho mať. Má čierne vlasy ako uhlie ostrihané na ježka. Uši mu trochu odstávajú od hlavy, takže mu pridávajú komickejší výzor. Na obrovských nohách má tmavohnedé, polorozpadnuté tenisky.
Ten druhý má oko čisto modré, ako morská voda uprostred oceána a bielko má ešte nechutnejšie podliate krvou. Oblečené má hnedé nohavice a k tomu žlté tričko a na ňom krvavo červený nápis: 'I'm SEXY and I'm know it!!!'. Toto tričko je tiež úplne bombové, ale ani trochu ho nevystihuje. Má dlhšie vlasy gaštanovej farby a niektoré pramene má posplietané do dredov. Krivý nos mu pridáva drsný výzor tyrana (a nepochybujem o tom, že ním je). Na nohách ma tie isté topánky, ktoré má aj druhý obor alebo 'jednookáč'.
Obaja majú oblečenie špinavé od bordovej, zaschnutej tekutiny. Tipujem že je to krv.
Dúfam že ma nezbadali, pomyslela som si, no už bolo neskoro. Zbadali ma.
Chcela som vziať nohy na plecia, ale rozbehla som sa z neznámeho dôvodu zlým smerom. Inštinktívne som sa dotkla náhrdelníku po mame, -retiazka zo strieborného zlata so zlatým príveskom delfínika- aj keď som to nikdy doteraz neurobila, a v ruke sa mi objavil luk a na chrbte tulec so šípmi.
Luk bol z bieleho dreva s tmavomodrými ornamentami, šípy boli takisto biele s tmavomodrými ornamentami, no a hrot a vyvažovacie pierka na konci šípu boli bronzovej, až zlatej farby.
Siahla som po šípe a namierila som.
,,Pozor, Bob!" Zakričal 'jednookáč', ktorý mal hnedé nohavice a žlté tričko. No zakričal neskoro. Boba som trafila do kolena. Síce som mierila na hruď, ale veď aj tak to bol prvý pokus. A to sa cení.
________
Ahoooj :D takže dúfam že sa príbeh páčil :* a budete čítať ďalej :)
Každý Vote&Koment poteší :)
Zatiaľ Ahoooj :D
S pozdravom vaša Paula :D
(PajaKlubKa) <3
YOU ARE READING
Sophie Moritable (FanFiction na Percyho Jacksona)
FanfictionVolám sa Sophie Moritable...
