Could it be fate?

3

Oproti mne stál Justin Bieber.Ten Bieber ktorý mi nedal pokoj minulý piatok na párty, ktorý ma stále ťahal do izby len kvôli jednej veci, ale to sa mu nepodarilo.Nevedela som či sa  mám báť, či sa mám tešiť.Ale keď tešiť tak s čoho? teraz sa nemám s čoho tešiť.Bála som sa...

"Rebeka, konečne ťa vidím" zasmial sa, no mňa ovládol strach, strach s toho čo som nou vlastne bude, ako toto všetko skončí. "No čo si teraz tak ticho, na tej párty si mala veľmi veľa rečí" vyprskol na mňa. "Ja-ja-ja som ťa tu nečakala" povedala som mu šeptom, nevedela som rozprávať. 'Kurva Rebeka, ukludni sa to bude dobré, máš tu uja a tetu teraz ti nič nespraví.' Povedal mi môj vnútorný hlas. "No predsa si nebudeme klamať, ani ja som ťa tu nečakal, ale tak vieš osud je osud." povedal s úsmevom na tvári, robil sa ako by sa nič nestalo, ako keby sme sa nikdy nevideli, nechápala som ako to môže hovoriť s takým pokojom. "Toto určite nie je osud, ale trest že som neodišla s otcom preč" vyprskla som naň ho, je pravda že som sa bála, ale predsa mu už môj strach neukážem, inak by sa sním zahrával. "Ooo, takže stále drzá ako vždy, si sa nezmenila za ten týždeň ale asi ti budem musieť pripomenúť čoho som schopný že?" zavrčal, chytil ma silno za lakeť až som nov trhlo.Presne som vedela čo tým mislý, nikdy by mu nerobil problém niekoho zabiť, mal už problémy s policajtmi, a vždy vyhral on.. 'Rebeka, predsa mu neukážeš strach, ak mu ho ukážeš bude sa s tebou hrať ako sa mu za chce, a to predsa nechceš'  môj vnútorny hlas sa ozval, a hovoril mi len pravdu. "Sa mi vyhrážaš? alebo o čo ti ide Bieber?" vyprskla som, navonok som možno vyzerala tvrdo, ale vo vnútry som sa strachom triasla. "No nehovoril by som tomu vyhrážanie ale skôr samozrejmosť, vieš že keby chcem a nie sme presne tu kde teraz sme, tak by si už dávno niekde ležala mrtvá."  Pri pomyslený nato že by som mohla byť mrtvá mnou prebehla husacia koža. "No vidíš, na tvojom mieste by som bol radšéj ticho, ak chceš ziť, lebo ak to niekomu povieš je ti dúfam jasné čo ťa čaká, a bolo by mi ľúto zabiť tak krásne dievča ako si ty, najprv ťa chcem vyskúšať a potom si rob čo chceš, alebo ťa potom zabijem, to ešte neviem." Magor, čistý magor je! Neznášam ho zato čo mi robí, a prečo vlastne mne? Práve som sa chystala niečo povedať ale prerušil ma  ujo.       

"Ako vidím tak ste sa už spoznali čo?" povedal zo smiechom.Fakt skvele každý sa smejte prečo nie?.. "No oci, my sme sa poriadne spoznali minulý piatok na párty, že Rebeka?"  Justin sa na mňa otočil a očami mi naznačoval aby som to potvrdila. "Rebeka čo si tak ticho?" Spýtal sa ma ujo. "Ja len, ale nič.. a áno s Justinom som sa poriadne spoznala piatok na párty." Ujo mi na moju odpovedať príkivol, a Justin sa usmial na tom že som práve klamala jeho ocovi aby nemal problémy.Ujo odišiel a kývol na nás aby sme ho nasledovali na terasu. "Rada by som sa k vám pridala, ale má prísť Sam chce sa som nov o niečo rozprávať" usmiala som sa aby mi uveril, teda som sa v duchu modlila, je pravda že som klamala, klamala som v tom že sa Sam potrebujem rozprávať som nov, ale to je jedno.Ujo mi naspäť prikívol a Justin na mne pretočil očami.Vybehla som hore po schodoch do izby, vypla som si mobil s nabíjačky a hneď som výtačala Sam.

Sam: "prosím?"

Ja: "Sam ideš hneď teraz von? musím ťi nieč-" Kurva v duchu som si nadávala, prehrávala som si v hlave tú vetu čo mi Justin povedal 'No vidíš, na tvojom mieste by som bol radšéj ticho, ak chceš ziť, lebo ak to niekomu povieš je ti dúfam jasné čo ťa čaká, a bolo by mi ľúto zabiť tak krásne dievča ako si ty, najprv ťa chcem vyskúšať a potom si rob čo chceš, alebo ťa potom zabijem, to ešte neviem.'

Sam: "si tam? čo sa deje?"

Ja: "prepáč Sam, ja len že chýba mi ten normálny život s otcomi a o tom som sa chcela s tebou aj rozprávať" musela som jej klamať, keby je poviem pravdu Justin by ani nerozmýšlal a zabil by ma, a keby jej nepoviem nič tak sa ma pýta do v tedy keby jej niečo nepoviem a keby jej poviem pravdu tak by si myslela že klamem.