Could it be fate?

9

Pomaly som sa zobúdzal,keď som otvoril oči všimol som si ako Rebeka ešte v klude spí, a nechcel som ju budiť.Chvíľku som sa na ňu pozeral, no potom som sa rozhodol že sa pôjdem obliecť.Postavil som sa s posteli, prešiel som ku stoličke a zobral si veci.Natiahol som si na seba rifle a obliekol tričko.Zrazu som započul šušťanie "Justin?" počul som jemný rozospatý hlas, otočil som sa a videl som ako na mňa Rebeka pozerá..
Ja: "nechcel som ťa zobudiť zlatko" povedal som jéj, a pomaly prechádzal ku nej..
Rebeka: "nezobudil si ma"usmiala sa na mňa, sadol som si vedla nej.
Ja: "ako si sa vyspala?"
Rebeka: "úžasne ty"
Ja: "tiež" usmial som sa na ňu, ona sa natiahla a naše pery spojila v krásny bozk, ja som okamžite začal spolupracovať "klop, klop" niekto zaklopal na dvere a  ja som sa od Rebeky odtiahol.Postavil som sa, prešiel k dverám a otvoril ich, vo dverách stál Chris. "Rebeka?" spýtal sa, ja som kýval do zadu, odstúpil od dvery aby vedel prejsť, prešiel k posteli a sadol si.
Chris: "ako si sa vyspala?"
Rebeka: "úžasne, a čo tak skoro?"
Chris: "prišiel som ťa skontrolovať, vieš ja zvyky nemením"
Rebeka: "to mi došlo"
Chris: "no dobre, máš sa obliecť a prísť dole, volajú ťa chalani"
Rebeka: "zase?"
Chris: "sme stále ti istý Rebi" povedal jéj postavil sa otočil a prešiel k dverám, ja som dvere za ním zavrel.

Rebeka: "keď tu budeš som nov spať častejšie, budeš si na to musieť zvyknúť" povedala mi a usmiala sa..
Ja: "budem musieť" povedal som.Ona sa zatial postavila prešla ku skriny vybrala veci a smerovala do kúpeľny.

S pohľadu Rebeki:
Ja: "keď tu budeš som nov spať častejšie, budeš si na to musieť zvyknúť" usmiala som sa na neho.
Justin: "budem musieť" povedal mi.Ja som sa postavila prešla ku skrini, dneska vyzerá byť pekne tak si oblečiem nejaké šaty,vybrala som si ich a odišla do kúpelny.Keď som sa obliekla a vyšla s izby videla som Justina ako leži na posteli a niečo píše na mobile.No keď si ma všimol tak zo mňa nespustil oči.
Ja: "ideš?"
Justin: "jasné" postavil sa a prešiel ku mne, zatvoril dvere a bok po boku sme smerovali dole do obývačky, no tam nikto nebol....
Justin: "kde sú?" čudovane na mňa pozrel
Ja: "v Herni, ale najprv sa ideme najesť"
Justin: "vy tu máte herňu?"
Ja: "my tu máme všetko" zasmiala som sa, ako sme vošli do kuchyne som pustila Justina a smerovala k chladničke "čo si dáš?" spýtala som sa.
Justin: "to isté čo ty zlatko" povedal a sadol si za stôl
Ja: "lievance?" povedala som a usmiala sa
Justin: "presne na to som mal chuť" povedal a zasmial sa, začala som robiť lievance a Justin pozeral von oknom, ako by niečo sledoval.Keď som ich do robila, dala na tanier, som sa premiestnila k stolu a pred Justina položila tanier.Vrátila som ho naspäť na zem..
Justin: "je to úžasne zlatko" povedal a jedol
Ja: "ďakujem" usmiala som sa  "wááááu, tu to vonia" prišiel do kuchyne Jacob..
Ja: "sa čuduješ?" spýtala som sa ho a zasmiala sa
Jacob: "prosím ťa, keď si ty v kuchyny tak to vonia vždy"
Ja: "no to určite, vonia to tu akúrat keď niečo spálim" povedala som a zasmiala sa
Jacob: "vôbec" povedal vážne
Ja: "to myslíš vážne? a pamätáš sa nato keď sme skoro podpálily dom v Grécku?" povedala som a začala sa smiať..
Jacob: "kto by si na to nepamätal? dva týždne sme nemohli chodiť von" zasmial sa
Ja: "veď to" povedala som a spomínala na stáre časy ktoré som zažila zo všetkými stade to..
Jacob: "teraz to bude lepšie ver mi" povedal, a ja som nechápala.Oni tu ostávaju?
Ja: "ostávate?" spýtala som sa s nádejou..
Jacob: "keby to tak šlo tak by sme ostali zlatko, ja som myslel to že pôjdeš snami do Talianska na istý čas" povedal, no mne klesol úsmev, ja tam pôjdem a budem bez Justina?
Ja: "na aký čas? a prečo?" spýtala som sa ho
Jacob: "budeme tam 3 mesiace, a potom sa buď vrátiš sem alebo pôjdeš ďalej snami, budeš mať 18 tak ťa chce mať otec pri sebe"
Ja: "ďalej svami? veď--" chcela som dopovedať ale zastavil ma ďalší hlas ktorý patril otcovi..
Otec: "ja viem zlatko, ale nebol som s tebou dosť dlhý čas a v Taliansku či v Rakúsku to chcem všetko napraviť"
Ja: "oci ale-" zase ma nenechal dohovoriť..
Otec: "žiadne ale Rebeka, do Talianska pôjdeš." povedal mi vážne, a teraz mi zničil náladu.. "a môžeš sa pobaliť lebo zajtrá odlietame" fakt kurevsky dobré.Postavila som sa , a splačom som utekala hore.Prečo mi to musí robiť? Čo budem robiť 3 posraté mesiace v Taliansku bez Justina? Prešla som do mojej izby a za sebou zabuchla dvere.Po niekoľkých minutách prišiel do izby aj Justin a videl ma ako plačem.
Justin: "zlatko neplač" prišiel ku mne a objal ma
Ja: "ako nemám plakať Justin? zajtra odlietam na 3 mesiace preč bez teba a ty mi povieš aby som neplakala?"
Justin: "zlatko ja tu na teba počkám, budeme si písať, volať a hoci čo, ale musíš si pochopiť otca nevidel ťa pol roka a chce byť s tebou, teraz nehľad na mňa ale na neho, bezomňa to vydržíš" povedal mi, no ja som tomu neverila...
Ja: "ja nechcem ísť preč"
Justin: "ja tiež nechcem aby si odišla" objal ma a pobozkal na čelo.Pozrela som sa na neho a moje pery pritlačila na tie jeho, začal som nov spolupracovať okamžite...
Odtiahol sa odomňa, a pozeral sa na mňa zo smútkom v očiach.
Justin: "uži si to dobre?" usmial sa
Ja: "pokúsim sa" povedala som mu a silno som ho objala. "klop, klop" niekto zaklopal, Justin sa odtiahol a otvoril dvere, v nich stál môj otec.
Otec: "prepáč zlatko, nechcel som na teba kričať" zastavil sa "ale chcem byť s tebou a vieš že tu nemôžem ostať, keby môžem tak ostanem.Budeš mať 18 a potom sa už nebudeme vídať vôbec, chcem byť s tebou tieto posledné mesiace a v Taliansku budeme spolu" posadil sa na posteľ. "do Talianska pôjdeš, a potom sa vrátiš sem kúpim ty dom auto a potrebné veci aby si sa nemusela vrátiť k Johnovi alebo pôjdeš snami do Rakúska a tam snami ostaneš, to sa už rozhodneš ty, ale teraz chcem aby si bola som nov" povedal mi a usmial sa..
Ja: "no dobre ale len 3 mesiace, vieš že by som bola rada s tebou, ale mala by som väčší strach keby som tam, preto tam nechcem ísť" zastavila som sa a sadla si vedľa neho na posteľ  "a prečo si mi to nepovedal skôr?"
Otec: "chcel som ti to povedať dnes ale Jacob ma predbehol, neboj bude ti tam dobre, čo si zabudla na nich?" po pravde zabudla, zabudla som na Emily, Lili, Austina, Lucy, Jamesa, Jacka, Ameliu a Thomasa.Zabudla som na úžasných ľudí s ktorými som strávila super rok.
Ja: "po pravde zabudla som, ale aj tak oni na mňa zabudli tiež"
Otec: "never tomu, vždy keď som chodil do Talianska za Leom, a keď ma stretli sa ma pýtali na teba a tiež chcú aby si tam prišla"
Ja: "no to dúfam že nezabudli"
Otec: "neboj nezabudli, ja idem tak sa tu maj zatiaľ"
Ja: "ahoj" zakývala som mu keď prechádzal dverami, Justin zavrel dvere za nim.