11

288 16 1
                                    

Ja: "pozri, prišla som sem pred dvoma týždňami, a prvé čo som spravila bolo to že som odišla s Gerardom niekam kde som nečakala teba.Potom sme so rozprávali a všetkému som v tú chvíľu verila no potom tá Sophie.Prečo si mi to nevysvetliľ? Mohli sme sa o tom kľudne porozprávať alebo si ma sňou mohol hneď zoznámiť"
Justin: "ja viem, mal som to spraviť hneď ale v tej chvíli ma nič nenapadlo.. bol som zmätený stoho že som ťa videl u mňa, pravdu povediac nečakal som ťa tam, vedel som že prídeš naspäť do mesta chcel som sa s tebou stretnúť u teba doma a o všetkom sa porozprávať, no lenže ty si prišla ku mne, milujem ťa Rebeka a to nezmeníš aj keď sa na mňa budeš hnevať do konca života" Miluje ma?..viem tiež ho milujem ale mám mu veriť že stou Sophiou nič nemal? Bol sám 3 mesiace..potrebujem si to premyslieť..
Ja: "potrebujem čas Justin" vydýchla som..
Justin: "milujem ťa" pritiahoľ si ma bližšie a silno ma objal, objatie som mu opätovala hneď.
Ja: "už musím ísť" nemusela som ísť, ale nechcela som tam byť pri ňom, všetky spomienky sa mi natlačili do hlavy.. "Bohužiaľ dneska musím hodinu zrušiť baby, takže nabudúce vám to vynahradím" všetky baby prikívly, išla som do šatni nechala som tam Sam klúče od auta, a potom som vyšla von.Potrebujem sa odreagovať..Pozerala som sa do odrazov a všimla som si že som sa neprezliekla ale to mi je teraz jedno, ešte musím napísať sms Sam nech sa o mňa nebojí.. "Ahoj, odišla som von.Nečakaj ma neviem kedy prídem, klúče od auta som ti nechala v šatni choď na ňom domov, nehľadaj ma a ani sa o mňa neboj som v poriadku.Ľúbim ťa -Rebeka" ok, toto mám vybavené ale kam teraz pôjdem? Vidím pred sebou lavičky, chodník ktoré vedie do párku, cestu ktorú vedie von s mesta a potom do lesa.Pôjdem tou cestou.Prišla mi sms "No dobre, a stalo sa niečo o čom neviem? Aj ja teba -Sam" čo by som bez nej robila? Stará sa o mňa ako keby som bola jej dcéra a zato ju ľúbim. "Nie nič sa nestalo neboj, len sa potrebujem trošku odreagovať stretla som sa s Justinom tak preto. -Rebeka" ..Už som neriešila či mi odpíše alebo nie, nevnímala som nič iba cestu pred sebou.Po niekoľkych minútach rozmýšlania nad Justinom a mnou som sa ocitla v lese.Ani som si nevšimla že už som preč vyše 3 hodín, bola tma, vietor, a ja som v tomto hustom lese sama...

S pohľadu Justina:

Rebeka : "potrebujem čas Justin" vydýchla ..
Ja: "milujem ťa" pritiahoľ som si ju bližšie a silno som ju objal, objatie mi opätovala hneď.
Ja: "už musím ísť" povedala mi, otočila sa na pätách. "Bohužiaľ dneska musím hodinu zrušiť baby, takže nabudúce vám to vynahradím" .. ani som si nevšimol a odišla.Kam? Prečo? Spravil som niečo? Povedal som niečo čo som nemal? Tieto otázky sa mi v hlave opakovali stále.. "Počkám ešte na Sam, vy keď chcete hodte" povedal som im, ona bude vedieť kam išla a dúfam že mi to povie.Rozmýšlam som nad všeliakými vecami, kam mohla ísť ale nič ma nenapadlo.Po hodinke som konečne videl sam, sňou som vychádzal dobre.Totiž keď bola Rebeka preč, tak som sa zo Sam skamarátil ale nič viac! Postavil som sa a išiel som je oproti.
Sam: "ahoj čo ty tu?"
Ja: "čakám na teba"
Sam: "stalo sa niečo?"
Ja: "práve preto som prišiel za tebou, prečo odišla Rebeka?" dúfam som že mi to povie..
Sam: "no, písala mi sms že sa o ňu nemám bať že je v poriadku"
Ja: "ale kam išla? Sam prosím ťa povedz mi to potrebujem to vedieť"
Sam: "ale ja fakt neviem Justin"
Ja: "no dobre" neveril som že nevie kam išla, vie to len mi to nechce povedať.. "tak ju môžem počkať u teba?"
Sam: "jasné, poď" išli sme spolu do auta, bolo krásne biele..
Ja: "skade ho máš?"
Sam: "čo?" otočila sa na mňa, no potom svoj pohľad venovala ceste pred nami.
Ja: "toto auto" zasmial som sa.
Sam: "toto neni moje ale Rebekine, len mi ho tu nechala a napísala nech ho zoberiem domov"
Ja: "a skade ho má? a takže teraz ideme k Stephanie s Joshovi?"
Sam: "dostala ho od otca, a nie ideme ku mne a Rebeke domov"
Ja: "k vám domov? čo ešte neviem?" povedal som jej a pozeral na ňu s vyvaleními očami.
Sam: "no keď sa vrátila s Talianska otec jej kupil dom, a auto.. potom prišla pre mňa a chcela aby som tam bývala sňou, to je všetko" povedala mi to kludne, no ja som neveril že mi to nikto nepovedal..
Ja: "aha" .. keď sme už konečne prišli k nejakému velkému domu som vystúpil s auta a pozeral na Sam. "čo tu robíme?"
Sam: "toto je ten dom Justin, si v pohode?" toto je ten Rebekin dom? Viem že má otca mafiána ale toto bolo niečo bombové. Je to krásny luxusný dom, ktorý by si len tak hoci kto dovoliť nemohol, a určite by si nemohol dovoliť ostatné domy v tejto štvrti.Toto je jedna s dvoch najbohatších štvrtí.Prišli sme dnu, je to krásne..No jediné čo som hladaľ boli Rebekine topánky, myslel som si že je doma, no nebola..
Sam: "dáš si niečo?"
Ja: "nie, ďakujem" povedal som a stál som vo dverách.
Sam: "tu na ľavo je obývačka, možeš ísť tam alebo si popozeraj dom.Len nepoď do izby kde je napísane veľkým SAM idem sa sprchovať, a keby ešte niečo potrebuješ hore na pravo je wc a tu dole vedľa obývačky je kuchyňa.Hore je moja izba, Rebekina izba, dve vécka, a tančiareň.Na ďalšom poschodí je herňa, spoločenská miestnosť, jedna volná izba a ak vídeš úplne hore schodami dostaneš sa hore na strechu je tam krásny výhľad, a teraz ja idem takže sa tu cít ako doma" ostal som zarazený tým všetkým čo my práve povedala, toľko toho majú.Chcel som to všetko vidieť no najprv som chcel počkať na Rebeku tak som sa vyzul a išiel do obývačky.Po hodine prišla dole Sam.
Sam: "ty si sa vôbec pohol s toho miesta?"
Ja: "keď ja neviem kde je a už je dosť dlho preč "
Sam: "neboj sa o ňu, ona príde" ja som len prikívol a chcel veriť tomu čo povedala Sam.Odišla preč a povedala len to že musí zrušiť hodinu ale s akého dôvodu? prečo to nikomu nepovedala? ách. Ani som si nevšímol a videl som ako Sam vchádza do obývačky s dvomi colami v ruke a v druhej ruke mala misku.Podala mi colu sadla si, misku dala do stredu a zapla telku.No ja som nevnímal nič.Chcem vedieť kde je, no ona mi to nezdvihne toho som si istý.Zaporel som sa do telky, išiel tam nejaký film tak som ho zo Sam kukal....
*film skončil*
Ja: "už ubehli ďalšie dve hodiny, do kopy prešlo viac ako 6 hodín a ona sa neozvala a ani nevrátila čo ak sa jej niečo stalo?" spýtal som sa, zvnútra ma žralo to že som nevedel kde je, no pôjdem ju hľadať.
Sam: "neviem Justin ale začínam sa o ňu báť" povedala mi smutne, vytiahla mobil a vytočila nejaké číslo, po chvílke hodila telefon vedla seba o sedačku. "nedvíha mi to" povedala zo slzami v očiach.Mal som nutkanie ju objať a to som aj spravil. "neboj sa, idem ju hľadať. nič sa jej nestalo, ty ostaň tu a keby sa vráti daj mi vedieť moje číslo máš" povedal som, odtiahol som sa a utrel som je slzy.
Sam: "dobre" povedala mi.Ja som neváhal postavil som sa a odišiel som von.Išiel som pešo a to mi nevadilo, aspoň si môžem usporiadať myšlienky.Išiel som všelijak ani som si nevšímal kam idem, len som hľadal jedno známe dievča ktoré milujem.Vybral som mobil, vytočil som jej číšlo no len to zvonilo.Auta okolo mňa prechádzali, lampy svietili a ja som s malinkou nádejou blúdil po meste že ju nájdem.Bál som sa, bál som sa že sa jej niečo stalo, že jej niekto ublížil, že práve teraz ma najviac potrebuje a ja som tu a nie snov.Všetko ma to žralo..Videl som pred sebou les, bola tma.Nebal som sa tmy, bál som sa toho že ak by tam bola tak by som ju nevidel.No musím to riskovať, musím.Išiel som do predu, nič a nikto ma nezastavil..


S pohľadu Rebeki:
Som tu sama, v tomto veľkom lese.Je tma a ja sa bojím, Sam mi už viac  krát volala a tak isto aj Justin.Nemám náladu s nikým hovoriť, všekty spomienky na mňa a Justina ma dohnali.Na to ako nám spolu bolo dobre, no potom tá hádka keď som odchádzala a keď som prišla sa do toho musela vophať nejaká Sophia.Ách, niekto hore ma musí nenávidieť.Prečo nemôžem mať normálny vzťah? "Prečo?" zakričala som nahlas, je mi jedno kto ma počul, kto ma videl tu sedieť a plakať, neriešim to.Viem že milujem Justina, viem že ho nechcem opustiť.Ale neviem či mám veriť tomu čo hovorí on, to že ma miluje, že zo Sophiou nič nemal, že v tej hádke ho nasral Stalker a nie ja.. Ak je toto všetko pravda, tak som sprostá že tu sedím a plačem.No ak to neni pravda, je mi to jedno.Chcem aby to bola pravda, som ochotná mu veriť.Ale predsa dievčatá, klamanie, zabíjanie, sex to je jeho práca.Čo ak ma využí len na sex? Nemali sme ho spolu, ale čo ak sa s niekym stavil že ma dá dole? Čo ak sú tieto sprostosi pravdive? Čo ak je to klamstvo a ja si to len domýšlam?.. Už neviem čo mám robiť, bez Justina som nikto, necitím sa dobre.Aj na dovolenke mi nebolo dobre, no zahrala som to na jednotku.Keby nevidím tú Sophiu teraz by bolo všetko inak.Ja by som bola s Justinom doma, Sam by bola s jej frajerom a bolo by nám všetkym dobre..Zase mi zvoní telefón a zase mi volá Justin..

S pohľadu Justina:

Musím ju nájsť! Počul som plač no neriešil som to. Musím jej zavolať, zvoní práve keď som to chcel zložiť som počul ako tu niečo hrá, je to dosť známa pesnička no prestala.Ách zase si len domýšlam že uvidím Rebeku..Zavolám je znova budem jej volať pokým nezdvihne, a zase tá pesnička došlo mi že to je pesnička Rebekinho zvonenia na mobile, išiel som sa zvukom videl som niekho opretého o strom, vedla ležal mobil ktorý svietil a vydával tu pesničku.Všimol som si že plače, len tak som veril že to neni ona, no omyl je to Rebeka.Prišiel som bližšie, no ona sa ani nepohla, musím sa presvedčiť. "Rebeka?" pozeral som sa dole. "Ako si ma našiel?" spýtala sa a ani sa na mňa nepozrela. "To nerieš, stalo sa ti niečo?" zohol som sa ku nej aby som mal výhľad na jej tvár no jej tvár zakrývali ruky. "nie nič sa mi nestalo Justin, odíď a nechaj ma" povedala no skôr šepkala.. "ja nikam nejdem pokiaľ nepôjdeš som nov" povedal som vážne a to nezmením. "tak si sadni vedľa pretože ja sa nikam nechystám" povedala a ukázala na miesto vedľa nej. "dobre" povedal som a sadol som si..
Ja: "čo ťa trápi?" spýtal som sa, pozeral som sa do predu a čakal kým mi odpovie no nič nehovorila "Rebeka prosím rozprávaj sa som nov a povedz mi čo ťa trápi"
Rebeka: "ty ma trápiš Justin"
Ja:  "tak mi povedz čo chceš aby som spravil, keď chceš aby som  odišiel povedz mi to odídem no nikdy ťa neprestanem milovať!"
Rebeka: "nie ja som to tak nemyslela"
Ja: "tak ako si to myslela?"
Rebeka: "nechcem aby si odišiel chcem aby si bol som nov, chcem byť s tebou ale nechcem aby sa do nás miešala nejaká Sophia" povedala a pozrela na mňa.. "to je to čo chcem Justin, chcem mať s tebou čístý vzťah, nechcem vzťah v ktorom bude ona" dopovedala..
Ja: " miláčik" zastavil som sa a pozrel na ňu "Sophia je v našej skupine, je to štetka ktorá preberá objednávky nič som s ňou nemal nemám a ani mať nebudem milujem len teba" vydýchol som si.."prosím vrátme sa domov, Sam sa o teba strašne bojí a plače" modlil som sa aby súhlasila a vrátili sme sa domov.Nič ma netrápilo len som chcel aby sa Rebeka zase usmievala, aby sme sedeli u nej doma na gauči rozprávali sa, počúvali pesničky, kukali nejaký film.Hoci čo len nech sme už doma..
Rebeka: "Ale načo? Načo pôjdem domov Justin? Čo tam budem robiť? Ty nechápeš to že keď sa vrátim do mesta tak mi všetko pripomenie teba?"
Ja: "Pôjdeš domov potrebuješ sa vyspať Rebeka, ja tam budem s tebou a čo je zlé na tom že keď pôjdeš do mesta tak si spomenieš na mňa?" tomu som vôbec nechápal..
Rebeka: "to že si spomeniem na všetko to zlé"
Ja: "Tak keď si spomenieš pozrieš sa na mňa a uvidíš že nič zlé sa nedeje"
Rebeka: "A do kedy si myslíš že to vydrží?" otočila svoj pohlad na oblohu a potom svoj pohlad venovala mne.
Ja: "čo do kedy vydrží?" nadvihol som obočie
Rebeka: "My dvaja spolu Justin, koľko tomu dávaš?" nechápem, prečo sa ma to pýta?
Ja: "no vieš" odkašlal som si "chcem s tebou chodiť naďalej, chcem mať s tebou úžasný vzťah a keď sa náhodou rozídeme tak sa vrátim k svojej bývalej ktorú milujem" usmial som sa, Rebeka nahodila nechápavy pohlad, sformulovala všetko čo som jej povedal a otvorila ústa do malého krúžku..
Rebeka: "tak čo robíš potom tu a nejdeš za tou bývalou?" povedala znechutene..
Ja: "no ja som sa s tebou ešte nerozišiel"
Rebeka: "Fakt, no tak toto ber ako koniec" Kurva myslel som to úplne inak..
Ja: "No keď myslíš" povedal som ona sa postavila a chcela odísť.V momente som sa postavil aj ja a chytil som ju za laket "počkaj"
Rebeka: "čo ešte chceš? a pusť ma" pustil som ju a usmial som sa na ňu
Ja: "Chceš som nov ešte chodiť?"
Rebeka: "Choď si za svojou bývalov štetkou a mne daj pokoj" vyprskla a išla preč, išiel som za ňou a zase som ju chytil. "čo ešte kurva chceš?"
Ja: "vraciam sa k svojej bývalej a moja bývala nie je štetka je krásna, milá, sexy a volá sa Rebeka" pozrel som sa jej do očí a jej oči sa pozreli do mojich a žiarili "och aby som nezabudol ty si teraz moja bývala ktorú milujem, tak vrátiš sa ku mne?" spýtal som sa s nádejou.Rebeka nič nehovorila postavila sa bližšie ku mne chytila ma okolo krku a začala bozkávať, ja som automaticky začal spolupracovať chytil som ju okolo pásu a pritlačil som si ju bližšie. "mám to brať ako áno?" povedal som pomedzi bozky.Rebeka sa len usmiala a prikívla..

Could it be fate?Où les histoires vivent. Découvrez maintenant