strácam sa v tom, kto chcem byť.
snažím sa každého sebou okúzliť,
ale pritom zabúdam na svoje korene.
hrám, tvárim sa vzpriamene, vzešene.
utápam sa v notách hudby, v slovách.
z ich slôv, cítim sa jak na drogách.
uhádnuť čo chcú počuť, veď nie som sociopat?
som len človek, a tiež chcem vypočuť.
kričím a kopem, sama v daždi stojím.
ľudia obchádzajú, do rúk osudu sa hodím.
chytí a obíjma ma, je mi toto určené?
opustená a srdce mať hlboko zlomené?
do rozpadnutia ho držia moje korene,
sú tenké a fragilné,
rastú ďalej odo mňa, šialené.
je čas nájsť nový zmysel.
vo veciach hľadať šťastia živel.
udržať sa šťastná..
chcieť byť perfektná, dožadovať niečo,
vidieť svoju budúcnosť čierno bielo,
to mi ide, roniť slzy túžby a smútko-hnevu,
čakať na rozkvitnutie, nedávať oddych telu,
veď už niekto dajte vodu tomu kvetu,
lebo túži po kráse a rozkvitnutiu.
