stojíš tam, sama ale pritom okolo teba sú všetci.
snažíš sa, kvapky potu stekajú, vnímáš všetky veci.
keď sa ťa dotýka, tvojho vychudnutého tela,
cíti všetky kosti, mokré od snahy, veď si pre to drela.
napráva ťa ako bábiku na šnúrkach,
ty bojuješ, ocitneš sa v búrkach.
búrkach, ktoré ťa majú posilniť,
no, ty máš pocit, že musíš protiviť.
tiahni sa, odpoj sa, vystri nárt, ukáž mi nohu!
tiahnem sa, odpojím sa, vystriem nárt a modlím sa k Bohu.
vidí tvoje slzy, moje slzy, ktoré pochádzajú zo strachu z neúspechu.
veď nemôžeš vzdať cestu tvojmu ty budúcemu.
nemajú to čo ja, vášeň, poznanie, to čo potrebujem,
no nemám dlhé telo, silu ale sebe stále dôverujem.
veríš, že to dáš.
ty vieš, že ako jediná nie som ideál,
mohla som urobiť viac, vždy po sa hnevám.
viď, že to chcem, pred sebou to nevzdám.
ale ja ti ukážem, na ďaľší deň,
že so svojou povahou to dotiahnem.
na ďaľší krát prídem a prekvapím,
dáš ma za príklad a ja objavím,
raz a znova prečo to s láskou robím.
