život je krásny, ale si ho nevážime.
sedí sa za lavicami, v rukách pero,
maturity sa píšu, všetko podpálime.
vietor fúka a listy stromov sa chvejú,
pod korunami sa prechádza mama,
dieťa ju drží za ruku, na seba sa smejú.
láska jej odchádza, na stanici stojí a kýve,
slza mu tajne padá z oka, opustiť ju,
na vojne si spomína na spoločné chvíle.
jeden tanečník ohúril pohybom dušu,
má pred sebou prvé predstavenie, stresuje.
básnik prerazil slovami v duchu,
napísal dielo, svojmu ockovi ho venuje.
testy dopísané, prešiel som, šťastie ma naplnilo.
kam ďalej? už nie som dieťa, ktoré sa cíti previnilo.
čaká ma veľká budúcnosť.
vtáky letia späť, už slnko páli,
matka dcére vlasy žehlí.
chystá sa na prvé rande.
každoročná dovolenka, na pláži sa leží,
raz už do mora nevlezieme ako deti.
uznaj krásu hôr, vyrástli pre teba,
otrhni kvietok a pošli ho do neba.
veď život je krásny, tak si ho vážme,
stvorení sme z lásky, tak ju prežívajme.
