Never Look Back

Just a Dream 3. (2.časť)

Stála som na útese,rozhodnutá skočiť.Pre koho by som žila však,pomyslela som si.Urobím malý krôčik a ocitnem sa inde,urobím jeden krôčik a uvidím raj,urobím jeden krôčik a stretnem sa zo všetkými,ktorých milujem.

"Mala si zostať ty v tom aute!"-posmešne na mňa pozrelo niaké dievča.Vietor jej odfukoval blond vlasy a na tvári sa jej objavil krásny úsmev.Modré oči ako nebo sa vpíjali do tých mojích a prebodávali ma pohľadom.

"Urob to!No tak!Na čo čakáš?Viem,že chceš skočiť"-opäť sa mi prihovorilo dievča.Privrela som oči a z hlboka sa nadýchla.

"Nerob to!"-zakričal chlapčenský hlas.Otvorila som oči a pozrela na chlapca,ktorý sa mi prihivoril.Prešiel ku mne a chytil za ruku.

"Neodchádzaj odomňa,nezvládol by som to"-jeho oči ma uplne zhypnotizovali.Boli krásne hnedé a ligotali sa v nich iskričky.Smutne sa usmieval ale aj tak to bol ten najkrajší úsmev.Objala som toho neznámeho chlapca a silno ma k sebe pritiahol.

"Už ťa neopustím,sľubujem.Objať a už nikdy nepustiť"-zašepkal mi do ucha a po mojej tváry stekali kvapky sĺz.Kvapky dažďa...

Prudko som sebou mykla a otvorila oči.

Čo do riti to bol za sen?! Mala som oči plné sĺz.Otočila som sa na Justinovu stranu ale nebol tam.

"Justin?"-zašepkala som a vzlykla.Nikto sa neozýval,niktu tu nie je.Odokryla som sa a nohy pomaly spúšťala na zem až kým som necítila studené parkety.Postavila som sa a prešla pomalým krokom ku dverám.Boli iba privreté.Počula som z dola hlasy,kráčala som k zábradliu.

"Hej,povedala mi to"-povedal Justinov hlas.

"Chudera.."-ten hlas mi prišiel povedomý.To bol ten,sakra ako sa volá?!Argh...ALFREDO!Mám to!

Zas som si spomenula na ten sen.Ten chlapec čo v ňom bol,bol aj v tom minulom sne.Prečo sa mi o ňom sníva?Kto to vlastne je?!

Zišla som po schodoch,no nedávala som pozor,spadla som na jednom z nich.Asi som na seba upútala pozornosť,pretože Justin aj Alfredo postavili z gauča a rozbehli ku mne.

"Nič ti nie je?"-spýtal sa Justin a pomaly ma postavil na nohy.

"Nie je"-zamrmlala som a pozrela na schody.Na štvrtom som sa šmykla,pomyslela som si.

"Ach ty trdlo"-zakrútil Justin hlavou a Alfredo si ma premeriaval pohľadom.

"Zobudili sme ťa?"-spýtal sa pre zmenu Alfredo.Justin ma podoprel a smeroval ku gauču.

"Justin ja viem chodiť.A nie nezobudili,zobudila som sa na...ehm..smäd"-mykla som plecom a prešla do kuchyne.Znova sa začali rozprávať a ja som si naliala do pohára džús.

A vlastne kto bolo to dievča?

Viem,že malo blond vlasy a prekrásne modré oči.Furt opakovalo,že mám skočiť a hovorilo,že som mala v aute mala zostať ja.

O môj bože,veď to bola Emily! Pohár,ktorý som mala v ruke mi nečakane vypadol z ruky a počula som iba ako sa rozplasklo na zemi.Vydesene som odskočila a moje srdce zdesene bilo.

"Olivia čo sa deje?"-prišiel Justin a prekvapene na mňa pozeral.

"Čo sa stalo?"-došiel aj Alfredo.V tom momente sa môj život uplne zrútil.Pocítila som samotu a prázdnotu.Justin ku mne prišiel a objal.

"Ona si praje aby som sa zabila"-rozplakala som sa a plakala mu do trička.

"Kto?"-spýtal sa prekvapene.

"E-Emily"-vzlykla som.

"Čože?!Olivia o čom rozprávaš?!"-skríkol a ja som sebou mykla.

"Prepáč nechcel som na teba kričať"-zašepkal a viac si ma pritiahol.

"Takže ešte raz.Tebe sa sníval sen o tom ako si stála na útese a chcela zoskočiť.Tvoja sestra ťa podporovala a povedala,že si mala zomrieť ty v tom aute.Potom došiel niaký chalan,ktorý sa ti prosil aby si to nespravila.Tak to je?"-zopakoval Fredo a ja som prikívla.Ležala som na gauči a hlavu som mala položenú na Justinových nohách.Bola som prikrytá hebkou dekou.

"Hej"-povedala som bez toho aby som sa na neho pozrela.Bola som otočená na chrbte a hypnotizovala stenu.

"A o tom chalanovi sa mi sníval už 2x sen"-dodala som.

"Oh aha..a kto to bol?"-Fredo.

"Ja neviem,keby som to vedela!"-rukou som buchla do opierky gauča.

"Nemal som pustiť ten horor"-povzdychol si Justin.

"Dobre,poďme zmeniť tému..mm poďme si kuknúť niaký film"-povedal Fred a postavil sa z gauča.Začal niaký film,ktorému som nedávala pozornosť.Musela som stále myslieť na ten sen.Zatvorila som oči.

Cítim sa hrozne,vlastná sestra mi povedala,aby som zomrela.Síce to bol len sen ale ja si myslím,že to tak chce naozaj.Priala by si to a to isté aj moja rodina.Ona bola vždy tá krásna a múdra,ja tá drzá a chlapčenská.Ako to povedať?Čierná ovca rodiny.

"Rozprávka,vážne Alfredo?"-so smiechom som na neho pozerala.Alfredo si pustil popolušku.

"Smiech ti pristane"-pozrel na mňa Fredo a ja som sa začala červenať.Ako dementi kukáme popolušku ale aspoň nemyslím na ten sen.Začali rozoberať,že prečo práve koč vyzeral ako tekvica a prečo nemohla nasadnúť do Ferrari.Bože to sú idioti,pomyslela som si a zatvátali sa mi oči.Nechcela som spať ale nakoniec to vzdala.Zaspala som hlavou položenou na Justinových nohách.

*Justin*

Zaspala mi na nohách.Musel som sa pousmiať nad jej tvárou.Bola strašna krásna a pri pohľade na ňu sa mi v bruchu rozletelo asi tisíc motýlov.

"Prespíš tu?"potichu som sa spýtal Alfreda,ktorý bol uplne zažratý do tej rozprávky.

"Tá lodička patrí popoluške,"zamrmlal Fredo,"a hej prespím."

Niekedy premýšľam o tom či má naozaj 25 rokov.

Zdvihol som ju na ruky a pomaly som sa premiestnil ku schodisku.

"Dobrú!"zašepkal som hlasnejšie aby to počul Alfredo.

Vošiel som do izby a opatrne ju položil na posteľ.Niečo zamrmlala ale ďalej spala.Vlasy som jej dal preč z tváre a pozeral na ňu.

"Ty si sa do nej naozaj zamiloval,však?"prihovoril sa Alfredo a ja som prikívol.Strašne sa mi páči a tieto pocity čo zažívam pri Oli som nemal ani pri Selene.

Poprial mi dobrú noc a zatvoril dvere.Postavil som sa a otvoril balkón,lahol som si a Oliviu viac prikryl.Nechápem ako také usmievavé dievča mohlo mať taký život.Alfredo je jej fanúšik a povedal mi o nej,že ju v škole šikanovali a jej prvý frajer ju mlátil.Za tým najkraším úsmevom sa skrýva tá najväčšia bolesť,pomyslel som si a zatvoril oči a ponoril do ríše snov.