Never Look Back

27.

Už je tomu pol roka.Pol roka čo som si siahla na život a skoro umrela.Kvôli depresiam,Justinovi a problémom.Ak ste čakali to,že ma Justin prišiel zachrániť a všetko bolo v poriadku,tak sa dosť mýlite.
Pamätám si len to,ako som sa zobudila v nemocnici a moja ruka bola obviazaná.Okolo mňa stála skoro celá moja rodina,pár fanúšičiek dokonca aj Jeremy a Pattie.Justin ma nenavštívil ani raz čo som tam trčala zavretá a sama.Navštevovali ma Alfredo,Christian a všetci jeho kamaráti,ale on ani po nikom nič neodkázal.Vždy som sa ich ja vypytovala ako sa má Justin a podobne.
V nemocnici som strávila okolo dvoch mesiacov.Ostatné štyri mesiace som trávila na takzvanom liečení.Čiže akoby na psychiatrií.Absolutne som nedokázala zniesť to,že ma Justin opustil.Nedal si vysvetliť ako to bolo,neveril mi a ja som kvôli nemu chcela umrieť.Fajn,dobre nebolo to len kvôli nemu.Bolo to z depresií,ale nikdy som nechcela ukončiť svôj život,pretože som verila,že sa zas na mňa usmeje šťastie.Ale keď ma opustil,tak sa mi uplne zrútil svet.Keď Kate zistila,že ma znásilňoval Kyle,tak ho udala.Samozrejme,že teraz sedí v base,takže som pokojnejšia.
Ak sa pýtate ako to je so mnou a s Justinom,tak vás musím sklamať.Ako ste sa už dozvedeli,Justin sa mi neozýval pol roka.Moja láska k nemu už pomaly opadla.Mohol mi aspoň raz zavolať,že:Ahoj,ako sa máš? Ale on nič.
Celý čas som dúfala že príde za mnou a povie ako ma miluje.Prakticky kvôli nemu sa môj stav prvé 3 mesiace zhoršoval a aj keď v miestnosti neboli žiadne ostré veci,začala som si ubližovať inak.Búchala som si ruku do steny,o roh stola,zadržiavala dych až kým som neodpadla.Ale teraz som už staršia a chápem hodnoty života.To,že som si ubližovala je uzatvorená kapitola môjho života.
Začala som sa viac venovať hudbe a robím všetko,aby som bola šťastná.Samozrejme,že mám tie dni keď som zavretá v izbe a depkujem.Ale už to neriešim tak,ako som to robievala.Začínam si pomaly budovať šťastie.Začínam byť šťastná.