Never Look Back

"Nesmieš zúfať,musíš dúfať" 5.

"Ugh čo?"otočila som sa k Justinovy,ktorý stál tesne predomnou.

"Prečo mi nikdy nepovieš,že ti je na piču?"prvý krát som ho počula nadávať!Wow,znie to sexy!

"Netrá sa tým,"mykla som plecom.Prečo sa o mňa tak zaujíma?

"Netráp sa tým?"zopakoval to po mne ale s ironickým smiechom.

"Proste ma to trápi.Bojím sa o teba.Nemám rád,keď sa cítiš zle.Proste,argh!"rukou si prešiel cez vlasy a potiahol si končeky.Pousmiala som sa na neho.

Otočila som sa a naliala chalanom do pohára džús.

"Ignoruješ?"spýtal sa Justin,nad čim som sa zasmiala.

"Nie,len nemám čo povedať,"s pohármi v ruke som sa vybrala do obývačky za chalanmi.Poháre som položila pred nich.

A vlastne odkiaľ vie,že mi bolo na hovno?

Otočila som sa,že sa to spýtam Justina.Stál predomnou a v rukách držal papier.

"Môžem sa s tebou porozprávať?" pozrela som sa na Justina a on mlčky prikívol.

Išli sme do Justinovej izby.Nikdy som v nej nebola.Steny boli modré,nábytok biely a samé obrazy na stenách.Táto izba sa podobala mojej bývalej izbe.

"Využíval ťa niekto?"spýtal sa Justin a zatvoril za sebou dvere.Sadla som si na veľkú postel.

"Hej..počkať odkiaľ to vieš?" zdvihla som obočie.Hodil po mne niaký papier,ktorý držal v rukách.

Otvorila som ho a bolo v ňom..bola v ňom tá pesnička,ktorú som napísala predtým ako som išla von.

"Č-čože?To máš odkiaľ?"

"Keď si bola preč a samozrejme som o tom nevedel,chcel som sa ťa spýtať či by si so mnou nešla do kina.Nebola si v izbe a pri koši som si všimol paperik,myslel som si,že to je odkaz,že si vonku.Ale bolo tam to,"ukázal na paper.

"Bál som sa o teba,"povedal po chvíľke ticha.Na sucho som preglgla.

"Prečo sa o mňa tak..staráš?Tebe to môže byť jedno čo robím,alebo ako sa cítim,"

"Toto by som aj ja rád vedel.Ja neviem čo to so mnou je!Proste bojím sa o teba a nechcem aby si plakala,keď pri tebe nie som,pretože ťa nemôžem objať,utešiť.Vlastne nechcem aby si plakala,pretože milujem tvôj úsmev.Milujem to,ako vyslovuješ moje meno,to ako sa na mňa pozeráš.Alebo keď sa ma dotkneš,je to ako by mnou prešla elektrina.Tvoje oči,v ktorých vidím bolesť,ma proste obmäkčia a vidím ťa uplne zraniteľnú.Ja som proste pri tebe šťastný a zároveň zmetený!Ja tomu nerozumiem a sakra!Práve som ti vyznal lásku!"do očí sa mi drali slzy.Hlavu si skryl do dlaní,pretože sa červenal.Postavila som sa a silno ho objala.

"Justin tak rada by som ti to opätovala,ale.."nemohla som dokončiť,lebo mi skočil do rečí.

"Ale ma nemiluješ,chápem.Veď môžeš mať hoci ktorého chlapca,tak prečo som si robil nádeje.Som idiot!Prosím zabudni na to čo som ti povedal,"odtiahol sa odomňa a v očiach som mu uvidela slzy.Otočil sa a chcel otvoriť dvere.Buď teraz,alebo nikdy!Nabrala som všetkú odvahu a chytila ho za ruku.Otočil sa a pritiahla som si ho k sebe.Zapozerala som sa mu do očí, predtým ako som prilepila svoje pery na jeho pery.Moje srdce bilo ako na maratóne.Zo začiatku nechápal,ale potom mu to došlo.Dlaň priložil na moje líce a druhou rukou si ma pritahol za boky.Ja som mu rukou prešla cez vlasy a druhou rukou som mu prechádzala po chrbte.Mala som zimomriavky po celom tele.Musela som sa odtiahnúť,dochádzal mi dych.Pozrela som sa na Justina,ktorý sa na mňa usmial.Opreli sme si čelá a vzájomne hľadeli do očí.

"Ja som to vedel,dlžíš mi 20 dolárov,"začula som Alfredov hlas za dverami.

"Trhni si,"odpovedal mu Chris.

S Justinom sme sa začali smiať.

Objali smi sa a preplietol si so mnou prsty.

"Takže..ehm...chceš so mnou chodiť?"spýtal sa s neistotou v hlase.Povzdychla som si.

"Ale ja sa bojím,"

"Čoho?Toho,že sa rozídeme alebo niečo?"prikívla som.

"Ja už ani neviem čo je láska," mykla som plecom.

"Nesmieš zúfať,musíš dúfať.Ja ťa naučím milovať,dobre?"pohladil ma po líci.

"Nezaslúžim si ťa,"odtiahla som sa od neho a sadla si znova na posteľ.

"Čo že?Toto som nepochopil.Snáď to viem jedine ja,kto je pre mňa ten najlepší."

"Ano,ale ty môžeš mať dievča čo ti bude opätovať lásku.Ja neviem či by som to dokázala,"sklonila som hlavu.Prečo musím byť práve ja taká krava?Justin si predmňa čupol a zdvihol mi ukazovákom bradu.

"Môžem mať také dievča,ale ja chcem teba.Dokážeš to,ak máš vedľa seba človeka,ktorý ťa naozaj miluje,"začala som plakať.Tak hrozne by som mu chcela povedať,že ho milujem,ale bojím sa.

"Pššt,neplač,"pery priložil na líca a zotieral stekajúce vodopády sĺz.

"Mňa to tak hrozne mrzí,Justin,"

"Olivia Hays,raz príde deň,keď budeš znova veriť v lásku.Netráp sa,mňa mrzí to,keď plačeš.Takže neplač ok?"chytil moju tvár do dlaní a zapozeral sa mi do očí.

"Milujem ťa,dobre?"oprela som si čelo o to jeho.

"Ja viem,"zašepkala som a spojila som naše pery...

*Táákže tu je časť! :)

Prepáčte mi,že nebola tak dlho..sorry :(

Ale budem sa snažiť písať rychlejšejšie :D

Konečne som sa pohla v deji,takže to bude ľahšie :)

Komentujte,zdieľajte,lajkujte(?) ja idem spať :D

Dobrú :D