time travel [sk]

p r o l ó g

Alesia je mladé, múdre a neskutočne talentované  23 ročné dievča. Svoju vieru vkladá do vecí, ktoré nie sú pre tento svet pochopiteľné. Verí v nemožné. 

-

Sedela som za stolom a v ruke som si otáčala pohár s vodou z nervozity, že v tejto chvíli ma sledujú stovky párov očí a zaujíma ich každé moje slovo. Z davu ľudí sa niekto postavil a k ústam si priložil mikrofón, pretože mi chcel položiť otázku, ale zo zadu sa ku mne priblížil Triston a ruku mi položil na plece. 

,, Pani Regan. O 26 minút máte byť na letisku, preto odporúčam aby ste to tu ukončili," zašepkal mi do ucha a ja som nemo prikývla. ,, Ďakujem. Počkajte ma vzadu," keď Triston odišiel, nadýchla som sa. Nepatrným pohybom som sa priblížila k mikrofónu a povedala ,, Dámy a páni. Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať, že ste dnes prišli, ale povinnosti volajú. Je mi to ľúto, ale túto konferenciu budem musieť ukončiť. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem," zatiaľ čo som sa postavila zo stoličky, halou sa niesol obrovský potlesk. V mojom vnútri sa rozlial pocit tepla a do očí sa mi tlačili slzy. V tomto momente som vedela, že som niečo dokázala a oceňujú to aj iný. 

Odstúpila som a usmiala sa. Pohľadom som prešla po celej hale a snažila sa pozrieť na každého, kto v nej bol, aj keď bola tma a jediné osvetlené miesto bolo len pódium, na ktorom som teraz stála. Všetci tí ľudia sú tu kvôli mne. Splnil sa mi sen. Pomaly som sa uklonila a chcela sa otočiť na odchod, ale z tmy sa vyrútilo mladé dievča a zatiaľ čo v jednej ruke malo mikrofón, druhú  naťahovalo do vzduchu a vďaka tomu narazilo do pódia. 

,, Pani Regan! Môžem ešte jednu otázku?" potlesk utíchol a ja som sa otočila jej smerom, keďže všetci čakali na moju reakciu. Veď jedna otázka ma predsa nezabije, takže som prikývla. Dievča si upravilo okuliare tým, že si ich posunulo vyššie. 

,, Redaktorka pre magazín SN. Možno táto otázka bude znieť trúfalo, ale našich čitateľov zaujíma, čo si  myslíte práve vy o cestovaní v čase?" zarazilo ma, že dievča nemá viac ako 20 a dokázala sa prepracovať do takého magazínu ako je SN. Otázka ma najprv prekvapila, pretože táto téma je už tak dlho omieľaná, že je hanba na ňu odpovedať. Každý má na ňu rovnaký názor a myslím si, že je to uzavreté. Prišla som naspäť k stolu a naklonila sa k mikrofónu.

,, Myslela som si, že sa to už vyriešilo. Ako už viete, cestovanie sa potvrdilo len v kozme a to v blízkosti čiernej diery. Ak by sme sa dali na tento smer bolo by to nesmierne drahé a časovo náročné, takže dá sa povedať nemožné. Ale môj názor znie," nadýchla som sa a pozrela dievčaťu do očí, ,, zhodujem sa s myšlienkou, že cestovanie v čase bude možné. Všetci vieme, že v čase a priestore existujú trhliny takzvané červie diery. Cestovať nimi bude trvať len pár sekúnd a nie niekoľko rokov. Vymyslieť stroj času je pre každého vedca najväčší sen, ale zahrávať sa s časom nikdy nie je dobrý nápad," prestala som ešte skôr než by som omylom povedala niečo viac a vystrela som sa. Nechcem už ďalej o tomto hovoriť, pretože  cestovanie je veľmi citlivá téma a mnoho vedcov potvrdilo, že ľudia by sa tým už ďalej nemali zaoberať, keďže cestovanie štvrtou dimenziou, takže časom je nebezpečné. Zhodli sa na tom, že v 21. storočí sa o to nikto nebude pokúšať. 

Akonáhle som sa rozhodla už skutočne odísť, všetci boli ticho. Žiadny potlesk. Dalo sa to aj očakávať, keďže z tejto otázky, ktorá sa kladie stále dookola a dookola je mi zle. Naposledy som sa pozrela na dav a zostúpila z pódia. Za oponou ma čakal Triston a pomohol mi obliecť kabát, podal mi papiere, kabelku a mobil. Mala som na ňom 3 neprijaté hovory. 

,, Pred chvíľou vám volal Clay a odkázal mi, že mu máte okamžite zavolať. Vraj je to súrne," povedal Triston zatiaľ čo mi otváral zadné dvere auta. 

,, Ďakujem za oznámenie. Hneď to urobím," Triston zatvoril dvere a ja som vytočila číslo Claya, môjho najlepšieho priateľa a zároveň vedca, ktorý dohliadal na môj projekt. Bola som plná očakávania, čo môže byť až tak vážne, preto som si z nervozity žmolila košeľu.

,, Alesia!" ozval sa výkrik zmiešaný so smiechom môjho priateľa Claya. Okamžite ma zalial pocit šťastia aj keď som nevedela prečo. 

,, Zvládli sme to!" skríkol a ja som sa doširoka usmiala a od radosti vykríkla. Už nič mi nestojí v ceste. 

,, Nerobte nič pokiaľ tam neprídem, chcem to vidieť na vlastné oči. Rozumieš? Za 2 hodiny som v laboratóriu," od radosti neviem čo mám robiť, preto keď sa Clay som mnou rozlúčil, znova som vykríkla.

,, Máme to Triston! Urobili sme obrovské 2 kroky dopredu. Uvedomuješ si, že sme preskročili 21. storočie?!" bola som nadmieru šťastná, preto som sa celou cestou až na letisko usmievala. Tento deň už nemohol byť lepší. Po toľkom úsilí sa mi to konečne vyplatilo.

Pokračovanie 1.11. 2015 

Ak vás môj nový príbeh zaujal, prosím napíšte komentár a hlasujte. :)

Majte sa