time travel [sk]

- k a p i t o l a - 5 -

Zvláštnosť tejto situácie nebola len v tom, že som objímala cudzieho chlapa, ktorý bol mimochodom tak príťažlivý, že mi to ani neprekážalo, ale nachádzala som sa na cudzom mieste, ktoré som ani zďaleka nepoznala.

,, Tvoj prejav radosti je až príliš osobný," v jeho hlase bol náznak prekvapenia, rukami ma od seba odstrčil a zapozeral sa mi do tváre. Možno keď ma v tej chvíli uvidel, pomyslel si, že nie som normálna, pretože jeho výraz na tvári sa zmenil akonáhle ma uvidel vyškierať sa od ucha k uchu. Bola som v takej eufórii, že jeho odtiahnutie som nepokladala za divný spôsob ako mi naznačiť, že je to jeho osobný priestor, ktorý som nemala narušiť. Radosť z toho, že sa mi podarilo cestovať v čase sa nedá len tak potlačiť. Veď som cestovala v čase!

,, Robíš si srandu? Môj prejav radosti? Veď sa mi podarilo niečo čo sa ani nedá poriadne vysvetliť zákonmi fyziky a ty sa sťažuješ na osobný priestor?" na obranu som si prekrížila ruky na hrudi a zdvihla jedno obočie. Jeho postoj ku mne sa mi v žiadnom prípade nepáčil.

,, Nepoznáš ma dostatočne na to aby si ma objala. Ak to čo hovoríš je pravda..."

,, Samozrejme, že je to pravda!" ako sa opovažuje o niečom takom pochybovať? Nie je to snáď nad slnko jasné, že sem nepatrím? Je slepý, že to nevidí?

,, Neskáč mi do reči a počúvaj," ukázal na mňa prstom a prižmúril oči , ,, ak to je pravda, musíš sa naučiť základne pravidlá tohto mesta, pretože ak tu chceš prežiť aspoň deň, nemôžeš si robiť čo si len zmyslíš. Riaď sa pravidlami," neprestával na mňa mieriť prstom. Pocit šťastia opadol a realita mi dala poriadnu facku.

Neznámi ľudia, neznáme mesto, neznámi človek predo mnou v neznámom byte a ja nepoznám cestu domov. Netuším ako som sa sem dostala a či sa vôbec dostanem späť.

,, Rozumieš?" žiadny náznak súcitu ani ľútosti. Povedal to akoby som bola na vojenskom výcviku. Frustrovaná, že som bola taká nerozvážna, som sa postavila na nohy čo najďalej od neho. Aj keď som toto mesto nepoznala, musela som uznať, že výhľad na neho z tohto poschodia bol očarujúci. Na začiatok si musím určiť priority, pretože bez nich sa neviem ďalej pohnúť. Čo tu vlastne robím?

,, Odkiaľ si prišla?" spýtal sa ma, keď stál priamo za mnou zatiaľ čo som sa zamýšľala nad spôsobom ako si vytvoriť cestu domov.

,, Nemala by tá otázka znieť skôr z ktorého roku som prišla?" otočila som sa okolo svojej osi a pozrela sa mu do očí, ktoré ma neustále sledovali. Na moju otázku neodpovedal, len mykol plecom.

,, Prišla som z roku 2020," možno som očakávala reakciu 'to je úžasné' alebo 'si geniálna', ale jeho prikývnutie ma úplne zarazilo. Tento človek bol na moje pomery príliš odmeraný. Jeho pokoj a nezáujem ma neskutočne iritoval. K mojej situácii vôbec neprejavoval žiaden záujem.

,, Keď si mi tak ochotne zachránil život, smiem vedieť aspoň tvoje meno?" vyhodila som ruky do vzduchu a na tvári som hodila zúfalý výraz.

,, Malcom," svoj pohľad sklopil na svoje topánky a povzdychol si. Vyslovenie jeho mena spôsobilo, že tón hlasu znel akoby som to nemala vedieť. Na tomto mi niečo nesedelo a skôr než som sa stihla opýtať, začal kráčať odo mňa preč.

,, Mimochodom ja som Alesia. Alesia Regan," zrazu sa zastavil a otočil sa späť na mňa.

,, Regan?" prikývla som pomalšie a neprestávala ho sledovať , ,, zdá sa mi to povedomé," na malú chvíľku sa mu na čele vytvorili vrásky, tie ktoré sa tvoria keď sa hlboko zamyslíte, ale u Malcoma to tak rýchlo zmizlo, že väčšina ľudí by si toho určite nevšimla.

,, Ty si o mne už počul?" zarazene som sa spýtala.

,, Povedal som len, že sa mi to zdá povedomé a nie že ťa poznám," vzdychol si.

,, Ale veď..." chcela som dokončiť vetu, ale niečo ma vyrušilo. ,, Pane, smerujú k vám dvaja muži a jedna žena na návštevu. Mám ich pustiť ďalej?" hlas ženy, ktorá bola pred tým vo výťahu sa teraz ozýval po celom byte, ,, podľa tepelného snímača sú ozbrojení."

Malcom sa ku mne zrazu priblížil a chytil ma za rameno. Začal ma ťahať k jednej z tých prázdnych stien ,, môžeš ich sem pustiť."

,, Rozumiem, pane"

,, A ty," pozrel sa na mňa zatiaľ čo voľnú ruku priložil ku stene , ,, zostaň tu a buď ticho. Nechceš si snáď narobiť problémy," v stene predo mnou sa z podlahy začali postupne rozsvecovať tenké pruhy svetla, ktoré boli asi meter od seba. Vytvorili akýsi obrys dverí. Malcom zatlačil do prostriedku týchto dvoch svetelných pruhov a odsunul ich pred seba. Naskytol sa mi výhľad na miestnosť, ktorá bola úplne iná ako tá za mnou. Na rozdiel od nej mala steny a aj podlahu bielej farby. Predpokladala som, že je to spálňa vďaka posteli, ktorá bola v prostriedku.

Nestihla som sa spamätať z tejto 'tajnej' miestnosti a Malcom ma strčil do vnútra. Rýchlo za mnou zatvoril dvere a ja som sa nezmohla na nič iné, než si sadnúť na pohodlnú posteľ prekrytú čiernym saténom a čakať.

Náhle sa ozval zvuk cinknutia výťahu a mne to nedalo len tak sedieť, preto som sa postavila z postele a priblížila sa k stene dúfajúc, že snáď niečo budem počuť.

,, Ak si myslíte, že tu ste vítaní tak sa mýlite," síce som to počula veľmi slabo, ale vedela som rozoznať, že tento hlas patrí jemu.

,, Neprišli sme na návštevu. Sme tu preto, aby si zmenil názor," ozval sa hlas ženy, nie, skôr dievčaťa.

,, Môj názor poznáte,"

,, Sám vieš najlepšie čo konzílium robí a nič s tým neurobíš?" hlas muža znel vyčítavo. Konzíliu? Čo zlé urobil?

,, Aj keby som chcel, nedokážem urobiť nič!" Malcom skríkol. Tušila som, že to nie je ich prvý rozhovor.

,, Patríš tam! Si jediný, ktorý dokáže zachrániť aspoň časť z toho čo ostalo. My si dokážeme zachrániť životy, ale čo všetci tí ľudia, ktorí žijú v nevedomosti?"

,, Buď ticho! Netušíš o čo všetko pôjde!"

,, Ale áno to viem. My všetci to vieme. Snažíme sa zmeniť veci k lepšiemu a ak nepôjdeš s nami si proti nám a je úplne jedno koľko si toho urobil. Staneš sa naším nepriateľom," znova sa ozvalo to dievča.

,, Vypadnite," povedal to s chladným tónom až mi naskočili zimomriavky. Nechcela by som byť teraz s ním v jednej miestnosti. 

,, Máš 5 dní na to, aby si si to rozmyslel," viac som už nepočula. Znova sa ozval výťah a vtedy som si uvedomila, že nie som jediná, ktorá tu má problém.  

Ahojte :) nová časť je tu a ja sa strašne ospravedlňujem, že ste museli tak dlho čakať. Dúfam, že sa vám časť páčila a teším sa na vaše komentáre a hlasy :) 

Čo si myslíte o Malcomovi? A jeho reakcia, keď počul jej meno? A kto sú ľudia, ktorí idú proti konzíliu?