time travel [sk]

- k a p i t o l a - 4 -

Kam som sa to dostala? S úžasom môj pohľad smeroval na vysoké budovy, ktoré sa ani trochu nepodobali tým v mestách, ktoré poznám. Vďaka podopieraniu cudzieho muža som nespadla na zem. Akonáhle sme vyšli z tmavej uličky, kde nebolo ani náznak svetla, tu každá jedna stavba, cesta a dokonca aj chodník, na ktorom sme stáli svietil vo farbách modrej a bielej. V žiare týchto svetiel som si lepšie obzrela záchrancu, ktorý sa doteraz pozeral na mňa až kým som mu nevenovala dostatočnú pozornosť a on neobrátil svoj pohľad pred seba. Musela som priznať, že z tejto strany jeho profil tváre vyzeral prísne, hlavne vo chvíli, keď nenaznačoval žiadnu emóciu. Línie jeho tváre boli hranaté a mierne strnisko mu dodávalo na mužnosti. Takýto muž musí byť na titulkách časopisov. So svojou výškou som mu siahala takmer po bradu.

Keď som si uvedomila, že pozerám na neho dlhšie ako je vhodné, zrazu si ma k sebe pritiahol bližšie a kráčal po vysvietenom chodníku. Nikto z nás nepovedal jediné slovo, ale ani nebolo treba, pretože tentoraz ma zaujalo okolie. Ľudia sa tlačili oproti nám a aj za nami pár kráčalo. Jediné čo ma nich zaujalo bolo niečo kovové na ich čele, pripomínalo mi to čelenku a samozrejme ich oblečenie, ktoré bolo len vo farbách modrej, bielej a niekedy aj čiernej. Všetci mali na sebe to isté, obtiahnuté nohavice a aj tričko, iba v rôznych vzoroch. Nedalo sa nevšimnúť, že muž, ktorý mi pomáhal, mal to isté na sebe. V tej chvíli som si uvedomila, že sem nepatrím, pretože moja žltá blúzka sem vôbec nezapadala. Vo chvíli keď som sa zapozerala na svoje špinavé oblečenie, okolo nás preletelo auto, ktoré som ešte v živote nevidela. Nemalo kolesá a takmer nevydávalo žiaden zvuk. Môj mozog začal pracovať na plné obrátky a snažila sa pochopiť ako to auto funguje. Určite má elektrický motor alebo motor na stlačený vzduch. Len ako to, že dokáže lietať? Možno má v podvozku turbíny a je nadnášané vzduchom, alebo tam má magnety a v ceste sú tiež nejaké. Sú k sebe otočené rovnakými pólmi, takže sa odpudzujú. Ale ako to mohli tak vyrovnať? Moje zmýšľanie sa stratilo vo chvíli, keď auto zmizlo z dohľadu.

,, Kde to som?" hlas som mala mierne zachrípnutý, ale to mi nebránilo spýtať sa ho to znovu. Bola som v meste, ktoré sa ani trochu nepodobalo tým, ktoré sa nachádzali po celom svete. Čo ak mi ten portál spôsobil otras mozgu a teraz ležím v nemocnici a toto všetko sa mi len sníva? Nie to asi nie, pretože cítim bolesť a to by som sa už dávno mala zobudiť.

,, Nie je vhodná doba na konverzáciu," nevenoval mi ani pohľad a ďalej ma ťahal po chodníku.

,, A kedy nastane vhodná doba?"

,, Keď budeme v bezpečí,"

Mala som chuť zakričať, že to ja som sa ocitla na zvláštnom mieste, kde su zvláštni ľudia a zvláštne lietajúce autá, ale nemohla som, pretože moje oblečenie a aj rana na čele pútali dostatok pozornosti. Ani som sa nenazdala a po prechádzke, ktorá trvala minimálne 5 minút počas ktorej som sa zamýšľala nad životom v tomto meste a ľudí okolo mňa, sme sa konečne ocitli pred jednou zo stavieb, ktoré siahali do výšky. Nedokázala som ju prirovnať ku žiadnej budove, ktorú som videla, pretože tento materiál a spracovanie boli pre mňa úplne nové. Veľké dvere pôsobili krehko, prtože boli zo skla, ale zdanie môže klamať. Muž priložil ruku ku stene, sklenené dvere sa otvorili a my sme ďalej kráčali pravdepodobne k výťahu, ktorý bol bez prekvapenia zo skla. Nastúpili sme do neho a môj pohľad smeroval na výhľad, ktorý sa z neho naskytol.

,, 368" povedal muž pokojným hlasom a otočil sa smerom ku mne. Výťah sa pohol a obrovskou rýchlosťou stúpal hore. Mesto sa pomaly začalo zmenšovať a ja som so zatajeným dychom čakala, kedy sa dostaneme hore. Výťah postupne začal spomaľovať a nakoniec zastavil, ale bolo to také tiché, že ak by hlas ženy neoznámil 368 poschodie, ani by som si nevšimla, že sme zastavili. Muž ma znova podoprel a vyšiel spoločne so mnou z výťahu. Predo mnou sa ukázala obrovská miestnosť, kde steny boli presklenené a po celej dlžke sa tiahla terasa. Uprostred miestnosti bol čierny gauč, oproti neho televízor, ktorý bol zvláštne zahnutý a nič ho nepodopieralo. Bolo tu minimum nábytku a ešte menej farieb.

Muž ma posadil na gauč a odišiel. V tej chvíli som sa obzerala dookola, ale táto miestnosť sa dala považovať len za obývačku. Malo to snáď iba tú chybu, že v okolí som nevidela žiadne dvere a ani neznámeho. Svoju pozornosť som venovala terase, z ktorej bolo vidieť ešte lepšie na mesto ako dole vo výťahu.

Moje zamyslenie prerušil muž, ktorý si vedľa mňa kľakol. V ruke držal malú nádobku, jeho tmavé takmer čierne oči sa na mňa pozreli a v tom okamihu mi potrel ranené miesto na čele obsahom nádobky. Bolo to studené, ale jeho dotyk bol zvláštne príjemný. Bol ku mne nežný a snažil sa, aby ma čelo čo najmenej bolelo.

,, Sme už v bezpečí?" muž sa odtiahol a malú nádobku položil na stolík vedľa mňa.

,, V tejto chvíli áno," sadol si vedľa mňa na gauč a ja som pocítila na čele zvláštny pocit. Siahla som si na ranené miesto rukou a očákavala som bolesť, ktorá však neprišla. Miesto, kde bola otvorená rana akoby neexistovalo a ja som v tej chvíli stŕpla, pretože tá nádobka mala strašne rýchly účinok. Musí sa mi to snívať, pretože to nie je možné.

,, Ešte nikdy si nevidela RTB?" pri tom názve som pokrútila hlavou a zapozerala sa na nádobku.

,, Čo je to?" so zmäteným pohľadom som sa pozrela na muža, ktorý zostal prekvapený.

,, Veď predsa RTB. Rýchla tvorba buniek. Umožňuje to rýchlejšie vytvoriť bunky a sceliť ranu. Musíš to poznať od bratov Breyovcov, ktorí s tým prišli už v 2250 a vďaka tomu zachránili množstvo životov," pri tom roku som sa musela zaraziť, pretože to nie je možné.

,, P-počkaj. Hovoríš 2250?! Aký je rok?"

,, 4. máj 2348, 1 hodina ráno, 38 minút a presnejšie 12 sekúnd," na tvári sa mu rozlial široký úsmev, ale mňa to potešilo ešte viac.

,, Dokázala som to," povedala som si sama pre seba, ale on to počul.

,, Čo si dokázala?"

,, Cestovala som v čase!" pri toľkej eufórii som od radosti skríkla a bez rozmýšľania som objala človeka predo mnou.

Ahojte :) ospravedlňujem sa, že časť je tak neskoro, ale škola nepočká.
Takže aký máte názor na neznámeho muža a čo si myslíte o tom, že (aj keď to už viete) Alesia cestovala v čase?
Majte sa :)