Na životnej vlne

2-Krok vpred

Rozhodla som sa, že budem pokračovať v príbehu. Možno len kôli tomu že sa sama teším, čo všetko s tým nakoniec vyvediem. Budem vďačná za každé votes .Bolo by super keby to bavilo aj niekoho iného ,okrem mňa :D.

....V noci som nemohla zaspať ,zmietali ma myšlienky a z tmy ma mátali vráskavé ruky minulosti. Hlavou sa mi hnali trhavé obrazy na Beu .Hrozne som si vyčítala, že som sa dnes tak bavila. Niekde vzadu v hlave mi niečo hovorilo ,že je to pekná hlúposť a baviť sa predsa môžem kedy sa mi chce veď už je to pekelne dlhá doba, čo som ostala sama proti všetkým bez nej. No väčšmi ma trápilo to že do výčitiek sa prihnal jeden obraz .Stál predo mňou ,krásny ,priamy a ostrý obraz. Vlna sa lámala a na jej hrebeni stál on . Doteraz si presne pamätám ako sme s Trishou zoskočili z útesu pre skicár a na skupinku ,veselú a plnú života .No mňa zaujal ten chalan ,krotiaci vlnu za vlnou .Týčil sa na veľkom surfe nad vlnami.Dlhé štíhle telo zvýrazňovali svaly ,také aké mal každý surfer ,no aj tak si slnečné lúče vybrali práve tie jeho a lesk slnka sa odrážal rovno na jeho hrudi z vodných kvapiek. Celú jazdu mal na tvári úškrn , no nie ten mne dobre známy úškrn majstra sveta ale práve naopak skromný len taký pre dobrý ,hrejivý deň.A všetko to korunovali blond vlasy ,akoby sa sám egyptský boh slnka Ra usadil na jeho hlave a nechal žiariť jeho slnko na svoj ľud.

Samú ma prekvapilo v akých súvislostiach o ňom uvažujem a že vôbec uvažujem o chlapcovi.To som nerobila od ...od...Proste hrozne dlhú dobu. Vtom mi zazvonil mobil.Na displeji sa objavilo neznáme číslo ale aj tak som to pre istotu zdvihla

"Haló?"Možno som to mohla dvihnúť trochu zdvorilejšie ...čo už.

"Ahoj ,nechcela by si ísť so mnou zajtra,teda vlastne už dnes zase von?"

Čo to sakra má znamenať ,ktorý zdravý človek by mi volal ráno o jednej ?Až potom mi došlo že som dávala Trishe svoje číslo .

"Eee." Stále som sa dostávala z mierneho šoku že mi volá. "Mnmm ,no jasné, prečo nie ,rada",zvolala som na moje vlastné prekvapenie.

"Skvelé tak ma čakaj okolo obeda. A teraz už spi nech máš zajtra energiu."Len čo dohovorila ,zložila a ostalo ticho.

"Pf..stručný telefonát ",povedala som si sama pre seba ani neviem prečo.No poslúchla som ju a konečne sa mi podarilo zaspať.

→→→→→→→→→→→→→→→

Ráno som bola zase plná života a radostne som si uvedomila že túto noc ma neprenasledovali nočné mory.Chytila ma menšia panika keď som zistila že mama je ešte doma a nezarezáva v práci ,až potom mi došlo že každú druhú sobotu nerobí.Panika zmizla a vystriedala ju príjemná vôňa lievancou tiahnúca sa z kuchyne. Pocítila som ľahký úsmev na svojich perách a vykročila ku kuchyni . Keď vtom niekto zazvonil na dvere .Pozdravila som mamu a už aj bežala otvoriť.

"Trisha ?.....Č čo tu robíš ,povedala si že prídeš okolo obeda. "

"Mudrlantka a koľko asi je ?"
Z vrecka som vylovila mobil a uvedomila som si že som spala až do jednej . Mama mi zrejme dopriala spánku za celý týždeň .

Trochu zahanbene som sa usmiala a odstúpila som od dverí. "Poď ďalej prosím ťa, ešte som nejedla." Cítila som ako mi začali horieť líca.

"Rada",poznamenala Trisha možno príliš veselo.

"Dobrý deň", rozozvučalo sa po celom dome a splynulo s vôňou lievancou.

Na to mama vybehla z kuchyne a pozrela naším smerom,no nie som si istá či v skutočnosti verila tomu čo vidí.Presne som vedela čo jej beží hlavou :Jej dcéra má kamarátku,konečne prekonala bariéru medzi svetami a urobila krok vpred ,po prvý krát od Beinho.....Aj napriek tomu čo si myslela moja mama som si stále nebola istá či je to pravda a tak som radšej uhla jej vyjavenému pohľad a zadívala sa do zeme.

"Vitaj...",začala mama.
"Trisha",doplnila som ju.
Trisha sa uškrnula a to nevinne prešlo do širokého úsmevu ,pri ktorom vycerila dokonale biele zuby.
"Teší ma",prehodila Trisha úprimne
Mama si to namierila späť do kuchyne a odpoveď "Nápodobne." Sa vzniesla do vzduchu ,akoby ani nemala cieľ.
Jemne som Trishe naznačila aby ma následovala do kuchyne ,kde už boli nachystané dva taniere s horou lievancou poliatou sirupom.

"Koľko ich zješ ?"Mama sa otočila od sporáka a nadvihla obočie na Trishu.

"Fuu..",zatiahla skromne,no potom to opadlo a zahlásila: Päť.
Mama sa spokojne obrátila späť k sporáku a spokojne si pískala.

→→→→→→→→→→→→→→→
Po výsluchu a dobrom jedle sme sa konečne vymotali von .

"Pamätáš si tú partu zo včerajška?"

"Mm...áno ..tí surferi že ",pýtala som sa plná nádeje.

"Presne, pár z nich poznám a zavolali ma na párty a opekačku, tak som ťa musela zobrať so sebou . V pohode že ?"

"V pohode",povedala som bezvýrazne ale vo vnútri mi hral malý plamienik, farbami jesene v nádeji že medzi nimi bude aj ten chlapec so zlatými vlasmi a perlovým úsmevom.

Ja viem že tie časti sú stále o ničom ale v budúcej časti sa už konečne stretnú.