Wolf Boy

3.Kapitola

Tá dedina bola mega. Bola veľká ako menšie mesto. Tá dedina bola na štýl stredoveku čo bolo trocha divné. Ale ešte divnejší boli občania tej dediny. Deti sa vonku hrali ako keby bol deň a dospelý sa aj tak správali ale všetci mali jedno spoločné so mnou . Boli to oči. Všetci ich mali ako vlk. Tina sa na mňa otočila ,zdvihla ruky k nebu. Pri tom jej pekne viali vlasy v jemnom vánku. "Vítaj u nás doma. Teraz to môžeš považovať za svôj domov. Tu ti nikto neublíži. Tu môžeš žiť v bezpečí. Tu sa všetko naučíš. Toto miesto sa volá Wolfaland. " Jemno sa na mňa usmiala a ja som jej úsmev opetoval. Bola naozaj krásna. Jej otec podišiel ku mne aj s nejakým chlapíkom. Až teraz som si ho mohol poriadne pozrieť. Bol vysoký asi meter sedemdesiat a mal tmavo čierne vlasy.Vyzeral tak na štyridsať . Ten vedľa mal vyšportovanú postavu a tiež meral okolo meter sedemdesiat. Vlasy mal čierne ako havran pierka a v očiach zlovesný pohľad. Vyzeral na dvadsať tri. Bol oblečený v černych nohaviciach a sivom tričku kde mal napísané I am boss. To tričko sa mi páči. Prihovoril sa mi "Ahoj mladý vlk. Vítaj medzi nami. Poď za mnou a všetko ti vysvetlíme ". Nechcel som ísť za ním ale keď som išiel  namietať pozrel sa na mňa vražedným pohľadom tak som prikývol a išiel za ním.

Išli sme do veľkého domu . Bolo tam teplo a príjemne. Mal to zariadené až príliš moderné na to ako to všetko vyzeralo z vonku. "Sadni si" povedal mi. No skôr to znelo ako rozkaz. Sadol som si na veľký bieli gauč. Poď ním bol chlpatý, strieborný koberec a na koberci položený stolík na ktorom bolo jedlo. To jedlo vyzeralo úžasné. "Ponúkni sa " povedal ten chlapík. Na nič som nečakal a pustil sa do toho. Bola to delikatesa. Keď som dojedol sadol si oproti mne na veľké kreslo "Tak" začal "určite máš kopu otázok ale najskôr ti všetko vysvetlím. Sme iný ako tvoji rodičia aj ty si iný. Sme vlkodlaci" keď to dopovedal vyplestil som oči. "No" pokračoval "už si si všimol ako sa ti zmenili oči však? " "Áno " odpovedal som "Fajn je to normálne. V lese ťa napadol vlk. Mohol mať tak 2 metre" prikývol som a dodal "A zabil mi kona " "Áno, áno za to sa ti ospravedlňujem. A pohryzol ťa do ruky však? " "Áno" "Fajn daj si dole obväz" Ako povedal tak som aj spravil. Pomaly som si ho dával dole. Keď som ho dal úplne dole, neveril som vlastným očiam. Tam kde som bol pohryznutý by som mal mať stopy po vlčích zubov ale namiesto toho tam mám len bledý fľak. "Ak.. Ako to? " spýtal som sa celý vedľa "To dokazuje že si vlkodlak ale zahojilo sa ti to vážne dosť rýchlo. No nič. Teraz tu budeš žiť. Naučíme ťa ako sa správať, ako bojovať, ako žiť, ako byť vlkodlakom..." skočil som mu do reči "Počkať vy chcete aby som sa sem presťahoval? " "Áno to chcem " "Čo veď ja som na škole a toto určite neni skutočnosť, iba sa mi to sníva " "Nie toto je pravda" "Čo ako... Ako to môže byť pravda veď vlkodlaci neexistujú sú to len legendy ako upíri alebo pegasy. Bože ja idem domov" postavil som sa na odchod keď sa ten muž postavil a povedal "Nico ja viem že sa sem raz vrátiš. My sa ešte porozprávame " "Čo ?Veď vás ani nepoznám, neviem ako sa ani voláte a mylíte sa" ako som odchádzal zakričal za mnou "Volám sa Július Áron Villian. "Ale ja som vôbec nepočúval, rozbehol som sa domov.

Keď som prišiel zistil som že je päť hodín ráno. Vedel som že mama čoskoro vstane tak som si lahol na gauč a chcel som zaspať ale nedarilo sa mi to. Keď som zavrel oči videl som Tinu s jej otcom a potom toho Júliusa. Musel som rozmýšľať o tom mieste. Niečo ma ťahalo naspäť ale neviem čo. Po čase som ale zaspal .

Všade vládol zmätok.Biely a čierny vlci sa bili a zabíjali navzájom. Všade bol oheň a plačúce deti "Stop " kričal som "Stop" ale nikdo ma nepočúval. Zrazu ku mne prišli dvaja vlci. Jeden bieli a druhý čierny. Zrazu povedali naraz "Pridaj sa k nám . "Pridaj sa! " Nechápal som o čom to hovoria. Zmetene som pozeral raz na jedného a raz na druhého. Čakal som na vysvetlenie ale nedostal som žiadnu odpoveď. Potom som si uvedomyl že všade sú vlci ktorý majú dva metre. V hlave som počul nejaký zvuk, skôr slovo. Nie ,nie bolo to zavrčanie a rozumel som tomu dosť dobre. Znamenalo to vlkodlak. Zrazu som videl každý detail. Videl som každé zranenie, cítil som pach krvi ale veľmi intenzívne, počul som každý zvuk. Keď som sa pozrel dole na ruky videl som veľké laby. Zľakol som sa. Začal som krúžiť dookola. Videl som len vlastný chvost. Keď som skončil ,čierny a bieli vlk sa ma naraz spýtali "Výber si Nico. Vyber. Nico. Nico" začali skandovať moje meno.

Prudko som sa posadil. Sestra so mnou triasla a kričala moje meno. To bol divný sen. Pomyslel som si.