Year Pause (Harry Styles sk)

1. S tebou si nezahrajú ani človeče

,, ..čo si akože o sebe myslia? Nemali by také veci preberať s nami," rozhorčene som odpovedala Simonovi vo výťahu ,, tí štyria klauni ani netušia s kým si zahrávajú."

,,To hej, len nezabúdaj že nám tí štyria zarábajú najviac z tých všetkých hviezdnych vyciciavačov ktorým platíme aby skákali na pódiu."

„ .."Ano ale viete aké je ťažké vydať nejakú pieseň?!" napodobila som jedného z našich vzácnych zamestnancov.

„ A čo tam vlastne budem robiť?"

,,Prehovoríš im do duše."

,,Duše?"

,,Neuveríš ale nejaká im ešte ostala."

,,Hm, neverím."

„Tak uveríš"

„Ako sa volajú?"

,,Ty nevieš ako sa volajú členovia One Direction?"

„Ja počúvam dobrú hudbu."

„Au! To bolelo vieš? Ja im platím."

„Tvoja hlúposť."

„Ale aj ty tu pracuješ. A teraz, sa nám budeš o našich chlapčekov starať." Škodoradostne sa usmial.

,,Koľko majú rokov? Vedia si už utrieť riť?"

„Dúfam.. neviem . I keď je dosť možné že niekomu za to platia. Veď sa ich spýtaš."

,,To nemyslíš vážne!"

Úprimne? Moje očakávania neboli vysoké. Bolo mi jasné že to bude idiotský nápad. Chlapčekovia sa rozhodli že sa im nepáčia milióny ktoré doteraz zarábali a tak sa rozhodli že si dajú pauzu. Aby "načerpali nové nápady". Blbosť. Bohužiaľ som momentálne zamestnaná u strýka. Presne tak, uhádli ste. Simon Cowell. Hurá! A kto na nich bude dozerať -robiť opatrovateľku lepšie než ja? Hocikto ale musím to byť ja. V tejto brandži nie som nová a tak som čakala že moja prvá úloha nebude stráženie štyroch malých, prepáčte primitívnych faganov. Nuž ale stalo sa to čo som nečakala.

Keď som to teda zistila a strávila, čakala som aspoň že keď prídem do miestnosti kde sa mám s nimi dohodnúť bude to tam vyzerať ako u slušných ľudí, že budú normálne sedieť. Nie že tam bude cirkus.

Zas som sa zmýlila.

,,To nemyslíš vážne!" vykríkla som keď som uvidela bodrel ktorý bol v zasadačke.

,,To si už vravela."

,,Opakujem."

Simon zapískal a chalani sa všetci zastavili a posadali si na gauč. Ja so Simonom som stále ešte stáli vo dverách.

,,Takže chlapci rád by som vám predstavil slečnu ktorú budete počúvať na slovo počas vašich ročných prázdnin. Na slovo nie na posledný šialený výkrik!" zakričal na nich Simon a oni sa pri poslednej vete začali strašne smiať. Už som počula o ich minulých "pestúnkach". Ja taká určite nebudem, nech to sú si istý.

,,A teraz vám niečo povie. Určíte si spolu pravidlá. Jasné!?" Simon si sadol do rohu izby ku dvom

SBS-károm. Ja som sa postavila do stredu miestnosti pred chalanov. Tí si ma prezerali ako výhľad na Vianoce. No super.

,, Moje meno je Maya Donnell, viac zatiaľ nepotrebujete.Takže chcem aby náš pracovný vzťah bol úprimný. Takže sa mi predstavíte a ja vám poviem na čom by ste zhruba mali popracovať za ten rok."

,,No a čo tak popracovať na tebe?!" vykríkol jeden a všetci ostatný si s ním začali dávať High-Five.

„Ty," ukázala som na toho veľmi ,vtipného, kučeravca „si ten ktorý si normálnu babu našiel naposledy..nikdy. A čo tie vlasy? Tie sa tiež strihali v inom desaťročí, čo?"