Nepoznaná

Skrytá

,,Nehovor ani zo srandy, že ešte spíš!! Počuješ ma?! No ták, vstávaj už!!" tak tento hlas fakticky neznášam a už vôbec nie hneď ráno. Patrí vdove po mojom bratovi. Nie je zlá len trocha otrasená. Ťažko znáša život bez brata. Ostatne aj ja.Každé ráno ju nenávidím, má vo zvyku budiť ma pred budíkom. Našťastie ma len zobudí a odíde do práce. A ja sa môžem pripravit do školy.
Konečne odišla z izby! Sadám si na posteľ a snažím sa prísť na to čo mám vlastne robiť.
Po chvíli vstávam beriem si zo skrine veci a idem sa dolu osprchovať. Púšťam si horúcu vodu na chrbát a hneď sa cítim fajn, natiahnem si župan, rýchlo do seba nahádžem raňajky a už aj sa obliekam do školy. Vybieham pred dom nastupujem do svojho kabrioletu BMW Z9 Convertible bordovej farby a vyrážam.

Škola, fakt to tam neznášam, ešte stále nemôžem pochopiť ako mňa tá osoba čo si vraví moja sestrička, pričom nie je ani zďaleka, prinútila chodiť na takú absurdnú školu. Chodím na Strednú Školu Sheldona Kirka, po pravde ani neviem kto to bol, alebo ešte je? To je fuk, jednoducho je to niečo ako gymnázium pre pracháčov samozrejme súkromná škola. Aspoň nejaké plus na mojej samozvanej sestričke.
Dília mňa na tejto škole prihlásila na maľovanie, spev, klavír, čelo, moderné tance, dokonca aj herectvo, ja viem nie je normálna, vravím to stále. Urobila to len preto aby som mala stále čo robiť a hlavne ďaleko od nej, nech sa jej nepletiem pod nohy.
Vďaka bohu za to že som už dospelá a zmenila som si hru na čelo za hru na husle, z dôvodu že môj brat mňa učil, keď ešte žil. Nie je to žiadna sranda. Ostatné krúžky som si zrušila a požiadala som aby to nehlásili Dílii. Vlastne som ju aj trocha zosmiešnila pred vedením školy. Prihlásila ma ako Veroniku Whiteovú, no ja som ich poopravila a vyjasnila som im, že Veronika je moja prezývka, a asi sa pomýlila. Teraz ma poznajú ako Almu Whiteová. A moja adresa sa vôbec nezhoduje s tou kde bývame.

Zastavujem dve ulice od školy pred obchodom jednej starej panej, ktorá mi ochotne dohliada aby sa môjmu autu nič nestalo. Skontrolujem či moja červenovlasá parochňa dobre sedí aby si to nikto nevšimol.
Jeden neposedný prameň mojich teraz blond vlasov stále trčí, poriadne si napchám popod sťahovaciu gumičku. Áno som blondína ale to nikto nevie len moja veľmi dobrá priateľka Mária ale ja jej vravím Ginger kvôli je krásnym prírodným hrdzavým vlasom a jemným pehám posypanými po jej rozkošnej tvári. Vlastne mi ona bola inšpiráciou pre toto prestrojenie.

Zamykám auto, otočím sa zamávam pani Johansonovej a vykročím po chodníku. Za rohom ulice si zapaľujem cigaretu a pridám do kroku.
Pri školskej bráne sa pozerám na hodiny a zisťujem že mám ešte 2 minúty do zvonenia a 7 než zamknú bránu. Naťahujem si kapucňu, opriem sa o múr a zapaľujem si ďalšiu cigaretu. Kúsok odo mňa na parkovisku postávajú školský športovci, myslím že hrávajú futbal? Je mi to jedno. Jediné čo mi vadí je to že na mňa stále zízajú.

Och bože to nie, jeden z nich vykročil a ide smerom ku mne. Už, je skoro u mňa, zastavuje sa asi meter odo mňa. ,, Ahoj, ty sa tuším voláš Ama" vraví mi s úškrnom na tvári. ,, Hmm, nie tak sa veru nevolám, ak sa so mno chceš rozprávať tak si najskôr zisti moje meno." Odpovedám mu a zároveň dusím cigaru.
Len tak stojí s otvorenými ústam, asi nečakal že mu odpoviem, haha lebo som preslávená tím že mňa nikto nikdy nepočul hovoriť teda okrem profesorov v ich kabinetoch.
Pomaly sa spamätáva ,, Prepáč, ja som len...len.... Ty vieš rozprávať?...Ja som debil, prepáč ja som Mik. Je mi to ľúto nevedel som... počkaj, prosím daj mi ešte minútku."
Neskoro už som za bránou bez slova som odišla, no a čo nech si myslí ako mu magorí až sa mu zazdalo že počul Almu Whiteovú rozprávať, aj tak mu to nikto neuverí. Tak sa mi zdá že som ho ešte nevidela tuším je nový a pekný. Ale aj tak nič pre mňa.

Keď vchádzam do triedy učiteľ tam ešte nie je, asi si ešte užíva posledné radovánky s matematikárkou. Sedím úplne v poslednej lavici v kúte, pripadá mi to akoby mi to miesto naschvál prenechávali, vedľa nej aj pred ňou lavica je vždy prázdna. Boja sa mňa, a to je len dobre, naťahujem kapucňu a do uší strkám slúchadla. Nie, nie som s tých čo na hodinách počúvajú hudbu, ja to len kamuflujem aby si všetci mysleli, že ich ignorujem aby aj oni ignorovali mňa. Funguje to.