Nepoznaná

Príprava

Fuha, to bol ale zasa deň, ešte sa ani zďaleka nekončí. Ták najskôr musím upratať dom, síce máme slúžku, ktorú Dília najala lenže je veľmi stará a vychováva tri vnúčatá čo jej zostali po synovi ktorý sa hral s mafiou. Raz mi to spomínala a ja sa jej od tej doby snažím vypomáhať ako sa dá. Nie že by som bola pracovitá, to nie, len zamestnávam ruky aby som nemusela hlavu. Myšlienky vedia bolieť, najmä keď sa točia okolo straty brata. Otváram biele vchodové dvere a vchádzam do predsiene. Oproti dverám, ako päsť na oko visí bratova fotka vo veľkom štvorcovom ráme, cez ľavý roh má zavesenú čiernu stuhu. Predsieň je celkovo biela len stena kde visí portrét brata je namaľovaný oceľovo modrý pás s pravého horného rohu popod portrét až do ľavého dolného rohu. Je to bratova obľúbená farba. Po celej ľavej strane sa tiahne zrkadlo z ktorého sa na mňa pozerajú dve smutné zelené oči. Zelené? Kruci, zasa som si zabudla vytiahnut šošovky. Ako Veronika mam hnede a nevýrazné. Len Alma si myslí, že ich nosim preto aby mi moje modre nepripominali brata. Rýchle si vyzujem boty a strčím ich do botníka za dverami, obujem si ružové papučky, bundu zavesím na vešiak nad botníkom. Vedľa botníka prejdem do chodby, chodba sa tiahne stredom domu a delí sa o priestor so schodišťom. Vybehnem po schodoch a ocitnem sa nad predsieňou, zabočím v pravo a vojdem do prvých dverí, mojej izby. Je to najväčšia izba v dome. Dília mi vynadala pretože som si ju nechcela vymaľovať ani použiť žiadnu tapetu. Nakoniec som pristúpila na jej žiadosť a vyzdobila som si izbu v štýle Star Wars. Brat tie filmy zbožňoval,pozerali sme ich spoločne kedykoľvek to bolo možné. Všetok nábytok je čierny, nad posteľou sú skrížené dva svetelné meče, modrý a červený. Lampička na ľavom nočnom stolčeku je Mister Yoda v meditačnej polohe. A budík na druhom stolčeku je hlava Dartha Vadera. Veľmi ju to nepotešilo ale už mi dala pokoj.

Asi po dvoch hodinách mám už upratané. Keďže som sa dnes uliala zo škole nemám ani žiadne úlohy. Teraz je na rade nachystať si veci na moju frizúru keďže sa mám stretnúť s Mikom. Počkať vlastne aj s pani Johansonovou. Niečo musím vypustiť. Takže pani Johansonová pochopí keď prídem až zajtra večne meškám, dokonca niekedy meškám aj týždeň, ona to zvládne.

Keďže už mám všetko pripravené odchádzam z domu - teraz ako čiernovláska ktorú som si nahodila po škole v aleji, ako inak idem zase tou istou alejou aby som si naspäť nalíčila masku Almy. Nie je to také jednoduché ako sa zdá musím používať herecký make-up aby všetko vyzeralo skutočne. Či už moja biela pokožka alebo jemné pehy, naviac, si musím natrieť aj krk a keď je veľmi teplo musím si natrieť celý dekolt plus ruky a všetko. Nemôžem si dovoliť prezradenie.

Od doby čo som mala osemnásť čo bolo asi pred rokom a niečo som začala cítiť menšie zmeny v mojom vnútri, začala som mať menšie schopnosti vďaka ktorým som hýbala predmetmi, ale ozaj maličké. Ako napríklad že som si vytrhla vlas a dokázala som ho prinútiť lietať. Nebojte sa nič, nie som blázon keď som si to skúšala pozatvárala som okná aj dvere, prievan to isto nebol. Nevydržalo to dlho asi minútu dve, časom som si schopnosti precvičila a postupne si ich rozširujem. Teraz dokážem dvihnúť pohár, dokonca niekedy aj plný vody.

Myslím, že brat mal tie isté schopnosti a to je ten dôvod prečo ho zabili ale neviem to povedať s istotou. Pamätám sa ako som mu raz vtrhla do kúpeľne a asi tak sekundu som videla vo vzduchu skoro celú kúpeľňu. Bol to len okamih. Vtedy som si pomyslela, že sa mi azda zatočila hlava alebo niečo. Ale teraz? Len mi to hlodá myseľ. A to je ten zásadný okamih, kedy som si uvedomila v akom som ohrození.

Moja výzdoba tváre je hotová a idem si už aj s lap-topom sadnúť do kaviarne. Automaticky si vyberám miesto pre dvoch vzadu v kúte a sadám si chrbtom k stene aby nikto nevidel čo práve robím. Mária mi tam nainštalovala nejaké programy a neviem čo ešte, veľmi sa tomu nerozumiem, jednoducho keď si niečo hľadám alebo niekomu píšem a také veci, nikto ma nevystopuje. Len ďalší druh ochrany. Stále sa snažím prísť na to čo a kto som. Študujem si rôzne mýty a legendy, miestami sú to len drísty ale občas narazím aj na niečo čo znie dokonca inteligentne. Teraz sa akurát brodím kultúrami Indiánov ale sú tu len akési obrady nič konkrétnejšie. Potom som našla niečo o ľuďoch ktorý mali podobné schopnosti ako ja, všetkých zatvorili do blázinca kde aj zomreli. Viem, smutné.