Me, myself and... Potter?

2. kapitola

Po dokončení svojho prejavu nám McGonagallová popriala dobrú chuť a všetci sme sa pustili do jedla.

Potter do seba do jedlo priam hádzal. Vážne som si nepredstavovala, že chlapec ako on, ktorý do seba napchá 3 taniere jedla má takú perfektnú postavu.

Vážne som práve myslela na to, že má Potter perfektnú postavu? Páni, tak tie hormóny so mnou mlátia. Nikdy! Nenávidím ho a on mňa. Sme si rovní.

A nebudem myslieť na to, že má vyšportované telo z metlobalu a už nebudem vôbec myslieť na to ako vyzerá bez košele. Zase? Zabite ma, umlčte ma, preberte ma, prosím spravte so mnou niečo.

Vytrhnúť z myšlienok sa mi nedarilo tak som schmatla čašu s tekvicovým džúsom a vyliala som ho na seba. Väčšiu sprostosť som už urobiť nemohla.

Mala som mokrý celý hábit, košeľu kúsok sukne a najmä tvár a vlasy. Týmto som len upútala všetku pozornosť z nášho stola na mňa. A nie len z nášho.

"Zvlhla si?" pobavene sa mi prihovoril Potter, keď ma zbadal a ja som sa ironicky zasmiala.

Cela dolepená som sa na neho nahnevane pozrela. Stisla som päste a snažila som sa upokojiť. Keby vedel, že je to len vďaka nemu a jeho poondiatemu telu. Ale ako to vyzerá, má o zábavu postarané.

"Sklapni, ak sa nechceš rovnako prebudiť aj ty" odsekla som mu a postavila som sa od stola.

Cítila som, že sa na mňa díva stovka ľudí, ale pre môj hnev som to ignorovala. Vybehla som na siedme poschodie a pred obrazom Tučnej pani som zastavila. Zahľadene sa pozerala na svoj odraz v sklenenom pohári a mňa si ani nevšimla.

"Ehm" odkašlala som si a tučná pani na mňa presunula svoj zrak.

Prekvapene si ma obzrela a potom prehovorila "Heslo".

"Magnanimiter" odfrkla som a obraz sa otvoril.

Nazúreným krokom som napochodovala do spoločenskej miestnosti a strhla zo seba mokrý hábit. Vystrelila som do mojej izby a tam som si vyzliekla mokrú košeľu a sukňu. Nahodila som si mikinu, tepláky a hodila som sa na posteľ. Sadla som si do tureckého sedu a vložila som si tvár do dlaní.

Tvár bola lepkavá a mokrá. Kde všade je ten džús. Okrem mokrej tváre som mala mokré aj vlasy. V tom som sa mykla na otvorenie dverí. Zdvihla som hlavu a sledovala osobu, ktorá stála vo dverách.

Stála tam Roxanne s rukami prekríženými na prsiach a tvárila sa z časti pobavene a z časti ustrachane. V ruke držala uterák, z ktorého kvapkala voda. Prisadla si ku mne a podávala mi uterák.

"Ďakujem" povedala som potichu a zobrala som si uterák do rúk.

Začala som si utierať lepkavú tekutinu z tváre a z vlasov. Pozrela som na Roxanne, ktorá ma sledovala ako nejaký film v kine.

"To čo ťa napadlo?" položila mi ruku na rameno.

Pokrčila som plecami a zasmiala som sa.

"Vlastne, ja ani neviem"

"Musíš mať nejaký dôvod, ak nie tak potom nie si normálna" s úškrnom sa Roxy postavila a odišla si sadnúť na svoju posteľ oproti mne.

"Určite som normálnejšia jak ty" zasmiala som sa a hodila som po nej vankúš.

"To si len myslíš" hodila ho po mne späť až som naskočila.

"Idem do kúpeľne. Musím sa tohto svinstva zbaviť" vydýchla som si a prešla som si vlasy.

Na rukách sa mi nalepila lepkavá tekutina, ktorú som si utrela do uteráku, ktorý bol už skoro suchý. Postavila som sa, schmatla som šampón, kefu a opustila som našu izbu a aj klubovňu.