Me, myself and... Potter?

4. kapitola

''Tak čo Potter, ešte stále predýchavaš ten nápoj lásky?'' uškrnula som sa na Pottera pri obede, keď stále sledoval slizolinský stôl.

''Hm?'' neprítomne zahmkal.

''Či ešte stále predýchavaš ten nápoj lásky'' usmiala som sa.

''Nie, len myslím na to, čo som musel urobiť, pretože tamtá skupinka dievčat ma stále sleduje'' zaujímal sa.

Otočila som sa a uvidela som skupinku dievčat zo slizolinu, ako sa na Pottera koketne usmievajú.

''Ty to nevieš?'' zasmiala som sa a on pokrútil hlavou.

''Ale nehovorím, že sa mi nepáči to, ako sa na mňa usmievajú'' zaškeril sa.

''Nadýchol si sa toho nápoju a ako omámený si s nimi flirtoval'' pobavene som mykla kútikmi úst a vložila som si do úst kúsok mäsa.

''Flirtoval som aj s tebou?'' otočila sa na mňa a mne zabehlo.

Dusila som sa a pomaly moja tvár naberala červeň. Potter sa postavil zo svojho miesta, priskočil ku mne a potľapkal ma po chrbte. Mäso mi skĺzlo dolu krkom a ja som očami pozerala pred seba. Počula som Pottera ako sa uchechtáva.

''Príde ti niečo vtipné?'' zazrela som na neho.

''Nie, ja len, že som ti zachránil život'' šťuchol do mňa a sadol si rovno vedľa mňa.

''Ďakujem'' odsekla som.

''Si zlatá, keď sa červenáš'' uškrnul sa, ale nebol to ten taký úškrn, ktorý stále používa.

''A ty si zlatý, že mi zachraňuješ život'' zasmiala som sa.

''Ja viem'' zaškeril sa a ja som de neho strčila.

''Ach prepáč, zabudla som, že si strašne veľký egoista''

''Tak som s tebou flirtoval?'' vrátil sa naspäť k téme a pritiahol si k sebe svoj tanier z druhej strany stola.

''Nie, to by som nepripustila'' priložila som si ruku na hruď.

''Škoda no'' povzdychol si.

''Pozri'' chytila som ho za ramená a otočila som ho ku zvyšku Veľkej siene ''tam je veľa dievčat, ktoré chcú, aby si s nimi flirtoval. Stačí si vybrať'' ukazovala som na ľudí vo Veľkej sieni a žmurkla na neho.

Zasmial sa a otočil sa naspäť k jeho jedlu. Ja som sa postavila a prehodila som si tašku cez plece.

''Už ideš?'' pozrel na mňa a ja som prikývla.

''Musím urobiť úlohu na astronómiu'' povedala som a zohla som sa pre čašu s džúsom, aby som sa napila.

''Takže...môžem dojesť?'' ukázal na môj tanier, kde bolo ešte nejaké jedlo.

Prevrátila som očami a napokon som prikývla. Vážne, koľko toho zje? Už som bola na odchode, keď sa ku mne prihovoril.

''Dík za pokec'' usmial sa na mňa.

''Nie je zač'' pokrčila som plecami.

''Aj nabudúce?'' nadvihol obočie.

''Tak fajn'' pokrčila som plecami a odpratala som sa do knižnice.

V knižnici som sa usadila za stôl v rohu spolu s knihami o hviezdach. Ani som nemala poňatia, ako dlho som bola v knižnici, ale jediné čo viem je, že som tam bola dosť dlho nato, aby polka knižnice už odišla. Po dopísaní úlohy som všetky knihy vrátila naspäť do políc a odišla som do svojej izby. V izbe som sa prezliekla do svetra a legín a usadila som sa dole do klubovne.