Keď som tam mamu videla veľmi som sa zľakla. Utekala som do kuchyne pre studený obklad, pre istotu som mame priniesla aj pohár vody aby sa prebrala. Keď sa mama trocha povzliekala išla si sadnúť na gauč. Sadla som si vedľa nej a chvíľu som si ju obzerala. Mala jeden monokel tesne pod okom , druhý na sánke a tretí dúfam že posledný na líci, krv z nosa jej už tak netiekla ako predtým. No proste vyzerala dosť zle. Spýtala som sa jej či jej môžem ešte niečo priniesť a ona odpovedala:
-netreba mi nič Bri (tak ma volala), len si sadni bližšie ku mne aby som ti mohla povedať ako sa to stalo.
Sadla som si teda ku nej. Mama sa zhlboka nadýchla a začala rozprávať.
-dnes ráno po tom ako si odišla z bytu tvoj brat ma varoval aby som sa dnes radšej doma zamkla aby sa ku mne nikto nedostal a bez slova odišiel. Nič som si z toho nerobila, myslela som si že si robí srandu, ale mýlila som sa. Počas dňa, keď som už upratala celý byt išla som si zapnúť telku, prepínala som kanáli lebo nič dobré nešlo. Tak som to nechala zapnuté na NCIS. Práve keď to bolo najnapínavejšie niekto mi surovo 5x zatrieskal na dvere, veľmi som sa zľakla.
Tak tu je 2.kapitola dúfam že sa bude páčiť. Je táto kapitola dobrá/nudná?
Dia
YOU ARE READING
Brianna a jej story
RandomBrianna je 15ročné dievča ktoré nadovšetko miluje svoj normálny a pokojný život. Jedno poobedie sa však všetko zmenilo........
