Poetry time 2.

35 3 2
                                    

Sedím na zemi v svojej izbe a pozerám sa von oknom. Popri tom počúvam ako kvapky dažďa dopadajú. Každá kvapka je ako človek. Jedna kvapka rovná sa jeden človek. Je ich veľmi veľa ako nás ľudí. Dopadajú na zem tak rýchlo ako keby pred niečím alebo niekým utekali. My ľudia budeme tiež raz chaoticky utekať. Terzaz ako sa tak pozerám na zábradlie na svojom balkóne vidím ako sa niektoré kvapky na ňom zachitávajú. Bude to tak asi preto, lebo nevedia kam majú utekať. Niektoré kvapky v tom majú jasno, naopak niektoré vôbec nevedia kam idú, ako polovica ľudstva.

Dia

Brianna a jej storyWhere stories live. Discover now