Brianna a jej story

5časť- pokračovanie desivej noci

Tí ktorí predošlú kapitolu čítali vedia, že tento príbeh som rýchlo ukončila. Ale chýbala mi inšpirácia. Predošlú kapitolu som vymazala a  napísala ďalšie a publikujem zatiaľ, len túto.

Hneď ako sme opustili byt mama išla zavolať taxík. Brat sa rozplakal. Nechápala som prečo. A radšej som sa ho to ani nepýtala, aby sa to ešte nezhoršilo. Keď už prišiel taxík bolo asi 22:00. Takže neskoro o takejto hodine sme už dávno spávali. Videla som mamu ako taxikoárovi dala do ruky peniaze a povedala mu aby išiel na hlavnu vlakovú stanicu. Tohto nápadu som sa zlakla. Nepozdával sa mi. Brat sa už upokojil a pozeral von oknom na krásne osvetlené mesto. Poviem vám bolo nádherné. Nikdy som nechodievala po večeroch vonku, bála som sa, že mi tam niekto ublíži. Bývali sme veľmi ďaleko od hlavnej vlakovej stanice. Cesta taxíkom nám trvala cca 50 minút. Keď sme vystúpili z taxíka mama už nebola taká vystresovaná ako keď sme odchádzali, brat po ceste zaspal, ani sa mu nečudujem keď je už skoro jedenásť hodín. Takže situácia vyzerala asi takto:
Stáli sme pred obrovitánskou stanicou. Ja som mala v ruke tašky a mama niesla brata na rukách. Musela ísť kúpiť lístky na vlak. Nemala ani potuchy kam by chcela ísť. Išli sme teda na vlak ktorý išiel o sedem minút, išiel do mesta Massachusetts. Nikoho sme tam nepoznali nemali sme za kým ísť a ešte k tomu takto večer. Keď som sa spýtala mami prečo ideme tak ďaleko. Len mi povedala, že hlavne ďaleko. Ďalej som ju už nezaťažovala otázkami, lebo som videla, že má dosť. Pred nami bola 1:30 hodinová cesta do neznáma. Fantázia pomyslím si a začala som písať krátke textíky do denníka.
Milý denníček, momentálne sedím vo vlaku s mojou mamou a bratom. Obidvaja spia. Pred sebou máme ešte veľký kus cesty. Ideme do Massachusetts. Nepoznám to tam ani brat ani mama. Takže môžem povedať, že sa hrnieme do neznáma. Pred odchodom som si stíhla z izby zobrat asi 25€ a viem, že ani mama toho nemala veľa na karte. A brat ten asi nemal nič.
Zaspala som. Keď som sa zobudila ostávali asi ešte tri zastávky. Bolo niečo po polnoci. Mama už bola hore a obkúsavala si nechty, brat ako inak stále spal.

Ďakujem tím čo si prečítali aj túto novú kapitolu a hovorím vám máte sa načo tešiť. Keď chcete môžete ma podpriť V alebo C.
Dia