Vlk z hviezdej oblohy

1. kapitola

Derek bol donútený uháňať oveľa rýchlejšie keď zistil, čo v tých úzkych nohách Tanya skrýva. Mohlo to ale byť aj tým, že on bol vo svojej druhej podobe sotva pár minút. Nerátajúc premenu, ktorá ho úplne vyčerpala. No vysnívaný cieľ sa zjavil dostatočne rýchlo, aby mu vystačili sily. Aspoň po fyzickej stránke.
Keď dorazili na miesto, na prvý pohľad obrovské, staré sídlo grófa Drakulu, v mysli sa mu vynorili spomienky pri plynulých tónoch klavíra.
Precítená hudba sa mu dostala až do špiku kostí, celého ho pohltila, rozliala sa mu do žíl po celom tele. Netušil prečo, no donútila ho zakloniť hlavu a pridať sa k piesni tou svojou. Skladbu síce nikdy v živote nepočul, no dokázal sa zapojiť a vnímať ten oživený rytmus, ktorý autor hudby vložil do svojho diela v moment, ako sa zapojil. Tóny naberali na váhe, získali veselší nádych a k Derekovi sa pridala aj Tanya svojim nádherným hlasom.
Klavírna hudba začínala pomaly utíchať až po niekoľkých úžasných minútach, ktoré dokonca aj vo vlkovi vyvolali nezabudnuteľné emócie. Až odoznel posledný tón, v celom lese, uprostred ktorého obydlie stálo, nastalo ticho.
Vlci ostali stáť pred domom, sotva sa držiac na nohách a očakávajúc, čo sa stane. A očakávali zaslúžene. Len pár sekúnd trvalo danej osobe, aby dorazila k dverám a čo najpomalšie ich otvorila, aby neostala prekvapená z vlka, ktorého tam nájde.
Nepodarilo sa jej to. Ostala stáť v nemom úžase. Videla v ňom niečo, čo nik iný vidieť nemohol. Možno to bola duša umelca, ktorá sa v ňom skrývala, možno za to mohol jeho vzhľad, možno hlboké, jantárové oči.
To je Mandy, ujala sa slova nerozrušená Tanya, ktorú v takomto prípade dievča, sotva šplhajúce sa za dospelosťou, nemohlo počuť.
Je nádherná, okomentoval nie len jej vzhľad, pripadajúci na štíhlu a vysokú postavu, s okrúhlou tvárou, bledou pokožkou a dlhými, hustými tmavými vlasmi, na koncoch s miernymi vlnami. Uprostred dvoch žiarivo zelono-modrých očí jej sídlil malý nos a peknú tváričku jej dotvorili úzke ružové pery. Na prvý pohľad ho očarila. Nie len svojim vzhľadom, ale pred chvíľou mu dokázala, že sa skutočne má do čoho zamilovať.
Veľmi sa za ňou neťahaj. Jej brat je alfa našej svorky. Stráži si ju ako oko v hlave, podráždene zavrčala Tanya, ale v jej hlase nebolo cítiť len opovrhovanie. Derek musel spustiť pohľad z Mandy, keď ucítil v hlase vlčice nádych hnevu a žiarlivosti.
Pokrútil hlavou a vybral sa naproti drobnému dievčaťu, ktoré stálo na prahu dverí len v dlhom svetri, s odhalenými nohami. Zimné obdobie a chlad, ktorý so sebou doniesla noc jej zjavne nevadil.
Nečakala ale na neho, s plachým úsmevom sa stratila vo dverách a nechala ich otvorené, aby mohol pokojne prejsť aj v podobe vlka. Až potom si uvedomil, prečo sa mu zdala natoľko drobná. Nemal svoju výšku, ani svoju pravú podstatu.
Za dverami, keď za ním došla aj Tanya a pokojne sa premenila, ju napodobnil a nahý sa ticho presúval chodbami dolného poschodia. Netušil, kam idú, no nechal sa Tanyou viesť, zároveň dúfajúc, že ho v takomto stave neuvidí Mandy.  Na to, ako dom vyzeral z vonku, ho jeho vnútorný vzhľad milo prekvapil. Všetko tu vyzeralo ako v modernom dome, ktorých bolo teraz mnoho. Ale tento dom bol úžasný.
Vlčica zastala na konci jednej z mnohých chodieb, pred dubovými dverami. Ničím výnimočné, napriek tomu krásne. Vodca skupinky vlkov mal zrejme úžasný vkus, keď na každých dverách nechal vyrezať rôzne obrazy, zakaždým znázorňujúce vojnu a predsa vždy iné. Vždy sa našiel rozdiel.
Vstúpili dnu, do neveľkej izby, ktorej podlahu oživil tmavo modrý, huňatý koberec, steny zažiarili fialovou farbou a v izbe prevažoval najmä nábytok z tmavého dreva. Vkus majiteľa izby sa mu páčil. Ale neporiadok mu napovedal, že izba patrí určite príslušníkovi mužského pohlavia.
"Kto tu býva?" položil jej otázku, kým sa hrabala v skrini, snažiac sa nájsť niečo, čo by sadlo aj Derekovi.
"Kyle," odvetila nerozrušene a ďalej vyberala kusy oblečenia. Na kôpku si uložila všetko vhodné, čo našla, aby to následne ešte preriedila, kým novopečený vlkolak chodil po izbe a prezeral si fotografie na stenách, prevažne s vysokým a svalnatým chalanom s tmavou pokožkou, čiernymi, do hora vyčesanými vlasmi a miernym strniskom, spájajúcim malú briadku na ostro zakončenej tvári. Hoci na niektorých fotkách našiel aj Mandy, ich podoba bola natoľko nesúmerná, že si dokázal aj z jeho úzkych, tmavých očí vysvetliť, že nie sú súrodenci. Ich vzhľad bol neskutočne rozdielny. No Kyle, na ktorého tipoval, že je mladík z fotiek, mu pripomínal vzhľadom jeho. Popravde to bolo, akoby sa díval do zrkadla. Až na strnisko, ktoré si on nenechával a tvár, ktorej črty boli mierne rozdielne.
"To je on?" sám prerušil chod svojich myšlienok, keď ukázal prstom na jednu z fotiek, na ktorej on sám postával opretý o strom, niekde hlboko v lese, so slnečnými okuliarmi, pohľadom odvráteným a rukami zastrčenými vo vreckách. Možno keby bol nejakou šialenou tínedžerkou, bezhlavo by sa do neho zamiloval, no z pohľadu muža mohol tak maximálne povedať, že je to len ďalšia konkurencia. Keďže už počul o nejakom alfovi a teraz ešte o ňom...
"Áno. Kyle je beta v tejto svorke. Je to najsilnejší člen, je malá šanca, že ho stretneš v ľudskej podobe. Preto tu má toľko tých fotiek. Noví vlci ani nevedia, ako vyzerá. Jeho fotky sú rozmiestnené po celom dome," vyjasnila mu situáciu.
"On...má niečo s Mandy?" nesmelo si poškriabal krk a sklopil zrak.
"Tá malá sa ti páči, však?" teraz sa už zbavila žiarlivosti v hlase a opýtala sa to čiste úprimne, s nádychom smiechu.
"No...áno," priznal a pozrel sa na vlčicu na fotkách. Bola tam jedine ona. Žiadne iné dievčatá.
"Nie," odvetila, keď sa i ona dočkala svojej odpovede.
"Kyle je samotár. S Mandy sú najlepšími priateľmi, ale nikdy medzi nimi nebolo nič viac. Vlastne Kyle chcel, aby neostali len priateľmi, ale ona ho odmietla. Odvtedy trávi všetok svoj čas ako vlk," doniesla Derekovi v náručí niekoľko kusov oblečenia a strčila mu ich do rúk.
"Skús si toto."

"Aké ti to je?" opýtala sa keď si všimla, že je už hotový. V úzkych čiernych nohaviciach, bielom obtiahnutom tričku a na ňom modro-čiernej, károvanej košeli, bol nesmierne príťažlivý. O to viac, keď mu Tanya, ktorá sa medzi tým zamotala aspoň do osušky, na krk zavesila striebornú retiazku.
"Je to skvelé," obzrel sa ešte v zrkadle oproti dverám do izby a svojej módnej poradkyni venoval vďačný úsmev.
"V móde sa vyznáš," pochválil ju pri poslednom pohľade do zrkadla, keď opúšťali miestnosť.
Potom ich už čakala ďalšia spleť chodieb, aby sa dostali do hlavnej miestnosti, kde mali najväčšiu šancu niekoho stretnúť. Pri väčšom šťastí aj Mandy.

Prichádzam s ďalšou časťou, tentokrát máte hore skladbu, ktorú hrala Mandy a ju, žiaľ a necelou tvárou. Vopred ďakujem za každú podporu. ;)