Najlepšie kamarátstvo?

*Rozchod ?*

Prišla som domov a ľahla si na posteľ.

,,Monika ?" do izby vošla mama.

,,No ?"

,,Včera si kde bola ?"

,,Bože... U kamarátky stačí ?"

,,Fajn ale bola si v škole že ?"

,,Mama ! Áno bola som "

Usmiala sa a zavrela dvere. Priam milujem takéto dristy.

Prezliekla som sa že pôjdem za tetou. Ale akosi ma začalo bolieť hrdlo kašľala som na to. Zmerala som si teplotu a mala som 37,3 nič strašné. Podľa rodičov by som mala ostať zajtra doma čo mi vyhovuje. Napísala som Marekovi na fb.

Ja: Ahoj :)

Marek: Čau ;)

Ja: Nahneváš sa ak dnes nepôjdeme nikam ?

Marek: Prečo nikam nepôjdeme ?

Ja: Som chorá je mi blbo :(

Marek: To je už asi jedno nie ?

Ja: Čo je jedno ?

Marek: No že nejdeme nikde .. Je mi to jedno aj tak to nebol pravý vzťah.

Ja: Prečo nie ? Veď ja som myslela že sme už officiálny pár

Marek: Hahah že officiálny a čím bol officiálny ? Tým že sme sa občas pobozkali ? No bože tragédia...

Ja: Marek čo ti je?

Marek: Malo by mi niečo byť ?

Ja: Správaš sa divne..

Marek: To ty si divná..

Ja: Je koniec ?

Marek: Ak to berieš ako vzťah tak áno je..

Ja: Teba sere to že som chorá ?

Marek: Nie nevadí mi to..

Ja: Zdá sa mi že vadí. Poviem ti som chorá nemôžem ísť a hneď ma začneš odkopávať.. Naozaj milujem ten typ ľudí.

Marek: Nejde o to či si chorá alebo nie !! Nebaví ma to s tebou keď nie je nič viac.. Stále len byť v škole.. Nikde sa nechceš ulievať,nikde chodiť keď máš zaracha.. Proste našiel som dievča ktorú to baví a nie že musím trpieť s tebou ..

Čo som videla mi úplne stačilo. Odhlásila som sa a začala do vankúšov plakať. Bol to môj prvý chalan. Nemôžem za to že bol prvý kto ma pobozkal, bol prvý čo mi pohladil líce. Bol prvý kto o mne vedel takmer všetko. A prvý ktorý mi ranil city kôli inej ! Mala som chuť tú osobu roztrhať na kusy. Nenávidim ju ! Já som si nikdy nemyslela že sa do Mareka tak zaľúbim. A že budem tak trpieť. Ale on je hudobník gitarista, má bohatú rodinu a slávu. Môže si vyberať.. Už len do mňa sa zaľúbi. Do obyčajného dievčaťa z malého mesta.

Vytočila som okamžite číslo.

,,Ahoj máš čas ?"

,,Momentálne áno"

,,Stretneme sa prosím ?"

,,Fajn kde ?"

,,Na tej našej lúke"

Zložila som a rýchlo obula iba topánky.

Prišla som na tú lúku a už tam bol. Rozbehla som sa mu do náručie.

,,Daniel ?"

,,Princezná ?"

Začala som sa chichotať.

,,Môžem sa ti vyrozprávať s mojou prvou láskou ?"

,,Hmm a ja som myslel že to budem ja " začal sa uškŕňať.

Buchla som ho do ramena aj keď som vedela že niečo k Danielovi cítim.

,,Jasné... Ale teraz vážne !" upozornila som na seba a začala mu hovoriť môj príbeh o Marekovi. Je mi to divné ale nemám najlepšiu kamarátku tak kamarátovi sa zdôverim. Dúfam že ma pochopí.

Keď som mu to povedala ostal premýšľať.

,,Vieš je asi ideálne aby si s ním nebola" povedal a sklonila som hlavu na jeho rameno.

Začala som plakať.

,,V pohode to ti teraz pomôže "

,,A kde je Kim ?" chcela som odhovoriť aby nehovoril len o mne.

,,Vraj u niakej kamarátky chápeš ženské veci "

,,Jáj" neskutočne zaujato som prikývla a objala zase Daniela na cestu domov. Ako idem smerom na moju bytovku vidím ako je Marek a niaka baba na sebe nalepení. Nič som nepočula len som z rohu započula že ,,Bolo mi s tebou úžastne musíme tento zážitok zopakovať " pozrela som sa bližšie a neverila som. Marek a Kim a že u kamarátky jasné Kim.. To ti len tak neprejde ty jedna štetka...