Tajné listy Idy Whitnovovej

Piknik

,,Drahá Matka Margarét Whitnovová dúfam, že po príchode domov z prechádzky si užijete tento báječny deň. A práve tento krásny deň ma prinútil k tomu, aby som sa rozhodla (premyslela som si to a zvážila som, čo všetko sa mi môže bez dospelého doprovodu stať. No i tak som sa rozhodla,myslím pre mňa správne),že pôjdem aj s drahými priateľkami na piknik.

* S vrúcnym pozdravom tvoja najbláznivejšia dcéra Ida Whitnovová*

Bez ďalších okolkov sa Ida rozbehla po veľkých drevených schodoch zaliatych bordovým kobercom (nepríjemne drapľavým na holých chodidlách ) a utekala do svojej izby na prvom poschodí. Pomaly, aj keď mala naponáhlo, zavrela dvere a ďalej už nezaháľala. Sťa víchor sa obliekla do bledoružových šiat klasického anglického strihu s jemným vzorom malých bielých kvetiniek. Na hlave jej v tej rýchlosti pristal bielý klobúk a v ľavej ruke už držala piknikový košík.
V pravej ruke zvierala lano,ktoré viedlo z obloka jej izby až dole do prekrásnej záhrady posiatej ružovými ružami. Druhú časť lana držali dve rozkošnę mladé dievčatá a pokúšali sa uskutočniť útek svojej priateľky.

Ida sa ladne ako pierko skĺzla po lane až k priateľkám.
Obidve si z držania jej váhy a z úľavy, že sa priateľke nič nestalo, povzdychli. Mladý Teddy, strážnik Slečny Idy si nič nevšimol. A starý záhradník Frank bez si bez povšimnutia vykračoval po jeho majstrovskej záhrade popri ružiach, ktoré lemovali chodníček k domu rodiny Whitnovovcov. Ľudia široko ďaleko obdivovali tento dom. Veľký ako rodina, ktorá v ňom býva je postavený vedľa malého lesīka. Ružami posiate okolie všade, kde oko dovidī. Tento dom nazývajú aj ,Dom na ružovom údolí.

,,Dnes je naozaj krásny deň. Takéto slnečne dni a tu v Anglicku sú priam neuveriteľné! Nedokázala by som sedieť doma na hodine klavíra s pánom Gilbertom. Čo vy, Dory a Bella, tiež ich milujete?"spýtala sa nadšená Ida cestou na čistinku.

,,Naozaj je krásny, ale nie som rozhodnutá ho MILOVAŤ. Používaš silné slová drahá Ida.
Miluješ príliš veľa vecī. Všetky zvieratá, knihy, obrazy, umelcov, ba i všetky farby. Kedy prestaneš MILOVAŤ VŠETKO??" Nechápavo načrtla Dorothy.

,,Myslím, že milovania NIKDY nie je dosť!"odporovala Ida svojej priateľke.

,,Aj tak by si s tým mala prestať. Moja matka hovorí,že sa nemám príliš nadchýnať nad svetom. Vraj je to pre mladú dámu nezdvorilé." Trochu posmešne odfrkla Dory.

,,Už viem, prečo si v poslednej dobe taká mrzutá. Musíš dodržiavať sľub nášho priateľstva - slušnosť a zdvorilosť je za nami a zábava a dobrodružstvo pred nami!" odrecitovala Ida s vážnou tvárou.

,,A,pokračovala ida, nikdy neprestanem Milovať. NIKDY!" slávnostne predniesla Ida.

,,Dúfajme, že vtedy toho budeš mať dosť!"so širokým úsmevom ukončila rozhovor Lisabella, keď sa blížili k čistinke.

Dievčatá sa hlasno rozosmiali a s rozbehom sa rútili na pokojnú čistinku na kraji lúky. Čistinku lemoval hruškový sad pána Blooda.
V tú chvíľu Idu napadla bláznivá myšlienka.

Nie je to môj prvý príbeh ale ostatné sa mi vymazali tak budem vďačná za každý Vote a komentár.Píšem rada a budem rada ak prejavíte záujem. Príbeh o Ide vznikol v noci keď sa mi nechcelo spať písala som dlho do noci a až ráno bol hotový. Zatiaľ prvá časť. PRAJEM PRIJEMNÉ ČÍTANIE !