Tajné listy Idy Whitnovovej

Trest

Na lúke sa nečakane objavila skupinka mládencov.
Ida zaostrila pohľad a všimla si, že sú to chlapci z mesta.
Dokonca jedného z nich spoznala.
,,Gilber Beatle"povedala Lisabella práve vtedy, keď som ho zaregistrovala aj ja.
Chlapci sa približovali k Ide a jej priateľkám.
S celej tej situacie bolo Ide zle.
Zrazu zneistela a začala sa báť, ale nemá sa prečo tak čo je dvôvodom tohto všetkého ?
,,Gilbert Beat..."zopakovala Ida a zlyhal jej hlas.
,,Čo budeme robiť Ida ?"všetky oči zrazu padli na Idu.
Medzi tým sa aj banda chlapcov priblížila k dievčatám.
,,Ida!?" šepla obávajúc sa Dorothy.
,,Jednodnoducho ich tu nepustíme.Nevšímajte si ich."oznámila Ida a pyšne zdvihla hlavu nahor ako páv.
Lissabela na to išla rozumnejšie.

,,Ida!Buď rozumná vráťme sa domov."Lisabella sa snažila presvedčiť priateľku a tváriť sa pokojne.
No strach neschovala.

,,Nezľakneme sa prítomnosti mladých chlapcov.Sme dámy nie?"chytila priateľky za ruky a pyšne vykračovala k miestu, kde mali piknik.

,,Nemyslím ,že to je dobrý nápad Ida."hovorila dookola Lisabella po ceste.

,,Tak uteč, ako zbabelá hlupaňa" vyriekala nazlostene Ida.

No ihneď, ako si uvedomila čo svojej priateľke povedala, oľutovala to.

,,Ó samozrejme, že naša Ida sa ničoho a nikoho nebojí. Ida je totiž úplne dokonala dáma!"slušne, ale nahnevane povedala Lisabell,pobrala si všetky veci a otočila sa priateľkám chrbtom na odchod.

,,To si prehnala Ida"skonštatovala ticho stojaca Dorrothy a dívala sa na odchádzajúcu Lisabell.
,,Áno.Nemusíš tu byť so mnou.Nebudem sa hnevať ak pôjdeš s ňou."vravela Ida no zrak mala stále na odchadzajucej Lissabel.

,,Asi by som naozaj mala.Ale to len kvôli matke.Sľúbila som, že nebudem dlho."
Dorrothy sa otočila a pobrala svoje veci z piknikovej deky.

,,Maj sa Ida ! Uvidíme sa čoskoro."Dorothy za otočila a odkráčala za Lisabell.

Nesnažila sa ju dohnať a ísť s ňou, len pomaly kráčala za ňou.
Lisabell už bola ďaleko.
Dorry nepobozkala Idu na líce ako zvyčajne iba zakývala keď sa posledne otočila.
Ida sa rozhodla tak isto pobaliť a odísť no zrazu sa k nej nahrnula parta chlapcov z lúky.
,,Vyzerá to, že tu sabpárty už skpnčila a myslím, že pre drzé ústá Idy Whitenavovej, ktoré sa nevedia ovládať."povedal najstarší a najvýšší z chlapcov.

,,Dnes si Gilber naozaj čerešnička na torte.Tu nemáš čo robiť odíď prosím."pokojne nadtrhla Ida.

,,Pozrime sa Ida je tu celkom sama.A vlastní celú túto lúku."povedal chlapec popravici Gilverta.

,,Samuel nebuď hlúpy.Nechaj dámu nech ti to vysvetlí sama."pokojne povedal Gilbert a obrátil sa na Idu, ako aj celá skupina chlapcov.

Ida spoznala len Gilberta chlapca, s ktorým sa už od detstva nemala moc v láske.
Gilbert bol najlepší chalpec vo všetkom.
V škole najlepší žiak ,v meste veľmi nápomocný chlapec, každý ho mal rád.
Mohol mať každé dievča z mesta no on chcel práve Idu.
Idu, ktorá ho takmer vo všetkom prekonávala.
Múdra,odvážna a dobrá. No mala aj tie zlé stránky bola i tvrdohlavá a neposlušná.
Gilbert sa snažil mnoho krát Idu niekam pozvať.
No Ida to po udalosti so šatami vždy len odmietla a takisto si myslela, že je to falošný a nevychovaný pubertiak.
Aby ste rozumeli tu zápletku so šatami, ktorá ich navždy rozdelilaporozprávam Vám ju,

V jedno krásne popoludnie totiž prišiel Gilbert k Ide a dievčatám čo stáli pri nej.
V ten deň Ida mala na sebe nedeľné šaty z lastúrovo bielej farby.
Bola veľmi vzácna.
Ide šaty doniesol strýko Albert z Holandska.
Jeden hrnček tej farby či na oblečení alebo na malovanie stál celkom dve vrecká zlatých, ktorých hodnotu Ida považovala za niekoľko výplat a preto si tie šaty veľmi cenila.
Nosila ich len na spoločenske podujatia, a nedeľnú omšu.
Šaty jej dokonalo pristali a vyzerala omnoho krajšie, ako ostatné dievčata.
No podme späť k veci.
Gilber chcel ponúknuť Ide domácu želatýnovú pastu od jeho matky.
Gilbertova matka pani Beatlová je veľmi dobrá cukrárka.
Gilbert sa priblížil k Ide a tak znervóznel, že by sa dalo povedať, že penu jej hodil do rúk.
Ida sa zľakla a pena sa jej rozliala na šaty.
Zahanbený Gilbert sa ihneď Ide ospravedlnil a ako ten najväčší gentlenam sľúbil jej, že šaty vyčistí.
No Ida schytila svoju taštičku a utiekla domov.

Od vtedy sa Gilbert k Ide viac nepriblížil.
Nie tak, ako by chcel. Robil to iba pre jej dobro a myslel si, že mu Ida nikdy neodpustí.
Ida o tom nejden večer premýšľala.
Lahla si na okennú parapetu a rozmýšľala či mu je schopná odpustiť.

Doteraz si nebola istá, ale jeho nevrlé správanie ju len utvrdzuje, že nenávidieť ho je jednoduchšie.

No a pre toto sa Gilbertovi nikdy nepodarilo čímkoľvek získať si Idu.
Vedľa Gilberta bol Samuel.
Ida ho poznala pretože sa s Gilbertom priateľia už od detstva. Ďaľších dvoch Ida nepoznala vôbec.
Jeden nízky, pehatý sa neškodne skrýval za Samuelom.
A ďaľší bucľatý na pohľad drsný chlapčisko pôsobyl roztržito.
Hnedé vlasy mu stále lietali do očí a on nad tým fuňel, ako lokomotíva.
Ida si nemohla odpustiť úškrn nad touto trojicou.
Prišla jej veľmi komická.

,,No tak ! Kde je to vysvetlenie?"ozval sa Samuel a prebudil Idu z dúmania.

Ahoj!! Ella je späť a je pripravená Vás vtiahnuť späť do deja v príbehu s báječnou Idou Whitenavovou!!