2.časť

1K 28 11
                                    

Previous part:

Otvorila som si papierik a jedným očkom pozrela či sa učiteľ nepozerá a prečítala si odkaz.Dostal som za úlohu previesť ťa po škole....máš čas po vyučovaní?Pozrela som sa na Justina a späť na papierik.Zobrala som pero a išla odpísať že áno ale v tom..

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

"Slečna Smithová čo to držíte v rukách?"-spýtal sa ma učiteľ a ja som až nadskočila."Nič pán učiteľ"-povedala som a papierik si vložila do tašky."Predchvíľou to nevyzeralo ako nič Samantha.Prineste mi ten papierik."-povedal učiteľ."Neprinesiem"-povedala som prekrížila si ruky na prsiach a usmiala sa."Ako to že neprinesiete?Vy ste nepočuli čo som povedal?Chcete-"-hovoril ale ja som mu skočila do reči. "Tak to sme potom dvaja kto sme nepočuli pretože ja som vám tiež povedala že vám to nedonesiem a bodka"-dopovedala som a čakala na jeho reakciu.Niektorý v triede sa rozosmiali iný som si všimla sa snažili zadržať smiech.Učiteľ ma len pozoroval s vyrazeným dychom a po chvílke pokračoval vo vysvetlovaní.Ja som sa spokojne usmiala a odtrhla si papierik.Rozmýšlala som čo mu odpíšem.Predsa len...nejde na to tak zhurta?Chce ma?Bože Samantha ty si ale naivná!Si tu pár hodín a myslíš si že si hned na niekoho zapôsobila?Blbosť.Možno to fakt dostal ako úlohu.Predsa len ako som si všimla je celkom populárny.Ale nechcem zas byť mrcha a vešať sa na populárnych.Och bože teraz si pripadám ako debil keď sa rozprávam sam so sebou.Zobrala som si do ruky pero a napísala som na lístoček:  To by bolo skvelé ale nezdržím sa dlho :) Usmiala som sa pozrela na učiteľa ktorý písal niečo na tabulu a rýchlo hodila lístok smerom na Justina.

Pohľad Justina:

Celý čas som nemohol odtrhnúť oči od Sam.Bože odkiaľ sa vzala taká pekná baba?A ten jej úžasný krk....bože čo to tu trepem?Rozprával som sa sám so sebou a pokrútil som hlavou aby som zabudol na tú myšlienku.Napiť sa z nej.Z tej úžasnej krvi.To nemôžem!Musím sa ovládať a kontrolovať.Ked u mňa pristál papierik tak som ho roztvoril a prečítal si ho.Usmial som sa."Pán Bieber?Odpoviete?"-vytrhol ma zo zamyslenia učiteľ."Prosím?"-spýtal som sa lebo som ho nepočúval."Niečo som sa Vás pýtal.Odpovedzte mi."-povedal a vyzeral byť dosť nahnevaný."Nepočúval som"-povedal som a pokrčil plecami.Ked sa mi zadíval na ruky a uvidel v nich papierik tak išiel priam vybuchnúť."Milý študenti!"-zreval a všetcia sme sa zlakli."Toto nie je nejaký holubník aby ste si tu posielali odkazy a nedávali pozor!Ako chcete zmaturoať potom?Spravím Vám zo života peklo!"-povedal na jeden dych a vybuchol som do smiechu.Všimol som si aj Sam že sa smeje rovnako ako ja."Smithová!Bieber!Na dnes ste skončili!Vypadnite z mojej triedy!"-zakričal a Sam sa začala ešte viac smiať.Pobalila si veci a už vychádzala z triedy a ja som ju nasledoval.Ked sme vyšli z triedy tak sme sa pozreli na seba."To sme dopadli"-povedala a usmiala sa na mňa.Ja som sa začal smiať."Čo teraz?"-spýtala sa ma."No...vedel by som o pár veciach"-povedal som a priblížil som sa k nej."Heeej!Nejdeš nato nejako rýchlo chlapče?"-povedala zo smiechom."Ja?Nieeee!To by som si nedovolil!"-povedal som zo smiechom.No zrazu som dostal strašnú chuť na krv.Dobrú čestvú.Mňam."Justin si v poriadku?"-spýtala sa ma Sam."Jasné...len idem na záchod a potom môžeme ísť niekde"-povedal som a išiel som na záchod.Teda nie že išiel ale utekal.Vtrhol som na záchody a pozrel sa do zrkadla.Mal som zväčšené zrenice a červené oči.Upírske zuby sa tiež vystrčili a ja som potreboval HNEĎ teraz sa napiť.Využil som moje schopnosti a "premiestnil" sa do časti lesu kde chodí len veľmi málo ľudí.Uvidel som tam jedného pána okolo tridsiatky.Priblížil som sa k nemu zozadu schmatol ho a zahryzol mu do krku.Vycucal som tak akurát aby sa mu nič nestalo.Rýchlo som sa "premiestnil" späť na záchody v škole.Najlepšie na tom byť upírom je to že toto čo sa teraz odohralo trvalo len 2 minúty.Ked som sa pozrel do zrkadla teraz,oči som mal už normálne aj zuby boli na svojom mieste.Vyšiel som zo záchodov kde ma čakala usmievavá Sam.Toto tajomstvo sa nesmie NIKDY dozvedieť.Budem sa o to snažiť."Už si v pohode?"-spýtala sa ma."Tak ako nikdy"-odpovedal som.

------------------------------------

Po vyučovaní som sa zastavil na obede.Predral som sa dopredu do radu k Alfredovi.Všimol som si Sam ktorá postávala na konci a podopierala sa na zábradlí."Sam!"-zakričal som a ona zdvihla zrak."TU!"-zakričal som a ona sa na mňa pozrela.Ukázal som jej že má ísť ku mne."Nemôžem sa predbehnúť!"-povedala mi a ja som sa zasmial."Samozrejme že môžeš pod sem!"-povedal som a usmial sa na ňu.Ona zdvihla tácku a išla smerom ku mne.Pustil som ju predomňa a vybrala si na obed šalát s nízkotučnou kolou a ovocným pohárom.Ja som si dal krokety s mäsom a šlahačkový pohár s energeťákom.Sadol som si za stôl kde vždy.Rozhliadol som sa po jedálni za Sam."Koho hľadáš?"-spýtal sa ma môj kamarát Josh Cartner.Chcel som odpovedať ale Alfredo mi skočil do reči."Ty si ešte nevidel tú novú študentku?Justin sa jej nevie nabažiť!"-povedal a ja som naňho škaredo pozrel."Heeej!Ako to že sa too dozvedám až teraz?Dnes som ju ani nevidel"-povedal Josh."Kebyže nestráviš celý čas s tými namyslenými kravami tak by si si ju možno všimol."-povedal som a napichol si na vidličku kroketu."Tam je!"-povedal zrazu Alfredo a ja som skoro z kože vyskočil."Kde?"-rýchlo som sa spýtal a otočil sa smerom kam hľadel."Sedí na dvore.Tam obeduje pri tom výhľade"-povedal Alfredo a potom som si všimol jej dokonalé mierne kučeravé hnedé vlasy.Zobral som si tácku a išiel som za ňou von.Už som bol pri dverách ked ma zastavila ona.Cassie."Ahoj bonbónik"-povedala mi."Bože Cassie prestaň!"-povedal som a snažil som sa jej vyhnúť no ako vždy bolo to nemožné."Nezájdeme dneska niekde von?"-spýtala sa ma a snažila sa mi dať pusu."Nemám čas a prestaň sa ku mne správať už konečne akoby medzi nami niečo bolo pretože nikdy nebolo,nie je a ani nebude.Ahoj"-povedal som a išiel smerom k Sam ktorá to všetko pozerala."Tvoj obdivovateľka?"-spýtala sa a usmiala sa."Bohužial"-povedal som a prevrátil očami.Sadol som si aj s táckou vedľa nej."A nie je jediná takáto dotieravá"-povedal som a hned som to aj oľutoval.Sam sa na mň pozrela a zamračila sa."Nie nemyslel som teba."-povedal som a zasa som sa preklínal ked som uvidel jej nechápavý výraz."Ty si myslíš že som dotieravá?"-spýtala sa ma a položila šalát medzi nám."Nie!Ja som to tak nemyslel!"-povedal som a dodal "ja len že ešte tu na škole sú asi 2 baby ktoré su mnou posadnuté a stále sa mi vtierajú ale a ich nechcem"-povedal som a ona prikývla na znak súhlasu.Zrazu sa sarkasticky zasmiala."Čudné že sa poznáme pár hodín a cítim sa ako keby sme sa poznali večnosť"-povedala a začal som rozmýšľať...pozrel som sa jej hlbšie do jej krásnych sivo-modro-zelených očí ktoré ma hypnotizovali ale zároveň dodávali silu.Ó môj bože....to nie je možné.....

Páči sa Vám táto časť?Do komentárov sa vyjadrite prosím Vás :) Čo si myslíte koho mu pripomína Sam?Ďalšiu časť pridám ked tu bude 70 readers lebo som si všimla že tých 60 ste dali nejako rýchlo :D

Vampire LoveWhere stories live. Discover now