4.časť

1.1K 38 10
                                        

Prepáčte že to nebolo včera už ale rodičia už mali nervy že to nevypnem tak som to nevedela pridať :D ale máte to tu tak príjemné čítanie :)

Previous part:

Zotrel som jej slzy a vtedy povedala niečo čo som nečakal....

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

"Budeš pri mne vždy že?"-spýtala sa ma a ja som zaskočene na ňu pozrel."Ježiši...nevšímaj si ma prepáč som len mimo"-povedala po chvíľi a odišla odomňa.Ja som tam ostal stáť ešte hodnú chvílu aby som sa z tohto spamätal.

Pohľad Samanthy:

Ja som taká blbá,sprostá....vhodná na psychyatriu.To čo mu trepem?Výborne Samantha Smithová práve si znechutila jediného človeka proti tebe čo sa dneska s tebou rozprával.Takúto hovadinu sa ho spýtať a to sa poznáte ani nie jeden deň!Och bože toto mi robíš za trest?Bola som až taká zlá?Nadýchla som sa a vydýchla.Na sekundu som sa zastavila obzrela sa či ma niekto nesleduje.Ked som si bola istá že som sama pokračovala som v ceste domov.Ked som stála pred domom išla som si odomknúť ale triasli sa mi ruky.Kľúče mi spadli na zem a ja som sa zošuchla po dverách dole a začala som plakať.Tvár som si skryla do dlaní aby ma nebolo vidieť.Po pár minútach sa ozval dievčenský hlas."Si v poriadku?Môžem ti nejako pomôcť?".Zdvihla som hlavu smerom odkiaľ išiel hlas.Uvidela som vyššie dievča s blond vlasmy a končeky vlasov mala ružový melír.Klakla si predomňa a pozerala sa na mňa."Uhm...som v poriadku."-povedala som ale skorej ako stihla odpovedať tak som sa ešte viac rozplakala a povedala som pravdu "nie som v poriadku a ani nebudem.Som sama,smutná a teraz som sa sem len presťahovala a nemám tu nikoho".Dievča ma zrazu objalo a ja ju tiež."Neboj sa všetko bude v poriadku.Ja som sa sem tiež len teraz presťahovala.Ináč ja som Kim a ty?"-spýtalo sa ma dievča."Ja som Sam"-odpovedala som a hľadala na zemi kľúče.Všimla som si že Kim našla kľúče skôr a tak mi ich podala.Postavila som sa a otvorila dvere vošla som dnu."Pod dalej"-pozvala som ju dnu."Prepáč musím sa ísť vybaliť a ešte do školy sa pripraviť ale stretneme sa ráno"-povedala Kim."to je v pohode.Nevadí."-povedala som ale v skutočnosti som chcela povedať presný opak.Kim ma objala pozdravila sa a odišla.Tak rýchlo ako prišla aj odišla.Zobrala som tašku a vyšla som po schodoch do mojej izby.Tašku som položila vedľa dverí a ľahla som si na posteľ.Prikryla som sa paplónom a zavrela oči.

***********************

Vošla som do pracovne môjho ocka."Môžem?"-spýtala som sa ocka a nesmelo sa usmiala."Pod dieťa moje"-povedal so zvrašteným obočím ale ked ma uvidel jeho pohľad sa zjemnil.Ukázal rukou na gauč ktorý bol pri okne."Prečo?"-spýtala som sa a pozrela na ocka.Ked som si všimla že nechápe o čom rozprávam dodala som "Prečo zomrela práve ona?".Otec sa na mňa smutne pozrel a objal ma."Chýba mi veľmi a to je tomu len 2 dni!"-povedala som a vzlykala."Aj mne srdiečko ale ver mi že mamina by určite nechcela aby si sa trápila a bola smutná.Vieš aká....bola.Všetko bude dobré.Ver mi."-povedal a pohladil ma po vlasoch."Prečo mi to ovoríš ked tomu ani sám neveríš?"-spýtala som sa."Ach Sammy."-zavrel oči a vyšla mu slza."Musíme sa s tým zmieriť.Viem aké ťažké to bude pre teba ale ber do úvahy aj mňa a tvoju sestru.Tiež to nie je pre nás jednoduché a snažíme sa s tým čo najrýchlejšie vyrovnať aby sme mohli pokračovať v živote!"-povedal otec a trošku zvýšil hlas."Takže chceš aby som sa tvárila že sa nič nestalo?Že všetko je v poriadku?Ako to vôbec povedať môžeš?Alebo si to myslieť!"-zýšila som už aj ja hlas a pozerala mu do očí."Rozmysli si akým tónom sa somnou rozprávaš mladá dáma"-povedal otec a vstal.Ja som sa tiež postavila a začala kričať."Ako môžeš myslieť na nejaký blbý tón ked moja mama je mŕtva a vyzerá to tak že to nikomu nie je ľúto len mne?Ja NIKDY na to nezabudnem!Bola pre mňa všetkým,vždy tu pre mňa bola a pomáhala mi.Vďaka nej som aj spravila skúšky lenže ty si sa ani nespýtal ako som dopadla!Úplne si sa na mňa vysral-"-chcela som dopovedať ale v tom mi otec strelil facku."Takto sa somnou nebudeš rozprávať.Nerozumieš tomu pretože si ešte malé posraté decko!Si v mojom dome a budú tu vládnuť moje pravidlá!Takže si rozmysli ako sa budeš správať ku svôjmu otcovi!"-povedal kým som si ja držala líco."Vieš aký je rozdiel medzi tebou a mamou?Ona by ma NIKDY neudrela a nenadávala mi pretože ma ľúbila čo sa očividne o tebe povedať nedá."-zvreskla som naňho a vyletela som z pracovne do mojej izby a zamkla som sa."SAMANTHA SMITHOVÁ okamžite otvor tie dvere lebo za seba neručím!"-zreskol otec a ja som sa rýchlo schovala pod posteľ.Bála som sa ho.Nevládala som....V tom sa rozleteli dvere na mojej izbe a ja som videla už iba tmu....

***********************

Prudko som vstala z postele.Srdce mi išlo vyskočiť z hrudníku a nevládala som ani dýchať.Uvidela som vedľa postele flašku s minerálkou tak som sa rýchlo napila.Pozrela som na moje digitálne hodinky ktoré svietia na mojom nočnom stolíku.Svietilo na nich 5:30 pm.Trošku som sa upokojila a položila späť hlavu na vankúš.Ani som si neuvedomila a znova som zaspala.

***********************

"Sammy čo by si chcela za to že spravíš skúšky?"-spýtala sa ma mamina a ja som zdvihla hlavu od môjho vanilkového latté."Hm......nové oblečenie!"-povedala som so smiechom."Že sa vôbec pýtam"-povedala mama a tiež sa zasmiala."Alebo by som chcela ešte knihu jednu ale majú už len pár kusov"-povedala som a zákerácky sa usmiala."Ako sa volá?"-spýtala sa mamina a povedala som jej názov.Ona sa usmiala."Premyslím si to ešte"-povedala a ukázala čašničke na znak že budeme platiť.O pár minút k nám prišla aj z účtom a mamina zaplatila.Zobrala som si latté do ruky a vyšli sme von.Zrazu som videla len tmu a potom som otvorila oči.Mala som na sebe motorku a ruky som mala od krvi."AU!"-zakričala som lebo ma všetko bolelo."Mami pomôž mi"-povedala som sa a potom som pozrela vedľa seba.Mama mala zavreté oči."Mami?MAMI!"-zakričala som tak že kebyže je živá by sa zobudila."Zobud sa prosím toto mi nesmieš spraviť!"-povedala som a začala plakať.Zrazu som sa ocitla v prázdnote a uvidela som otca zo sestrou."Za všetko môžeš TY!Kvôli tebe zomrela!"-kričali na mňa stále dookola a mala som pocit akoby som sa scvrkávala a zo sestry a otca boli obrovia."Za to čo si spravila musíš pikať!"-povedal otec a išiel ma zašliapnuť nohou."NIEEEEEE!"-kričala som.

***********************

"Sam!Samantha!Zobud sa!"-mikala mnou sestra a ja som znova prudko sa posadila."Nie!"-povedala som potichu a rozplakala som sa."Pšššt to bude dobré už som tu pri tebe"-povedala a objala ma."Čo sa stalo?Ste v poriadku?"-povedal otec ktorý prišiel cez kúpelnu."Niekto tu mal nočnú moru"-povedala Kim a usmiala sa na mňa.Otec prišiel k nám a sadol si na posteľ."Všetko bude v poriadku Sammy bol to len sen"-povedal."Nič nebolo,nie je a nebude v poriadku"-povedala som a ďalej som vzlykala Kim na ramene.Otec sa na mňa zmetene pozrel a odišiel z izby."čo sa ti snívalo Sam?"-spýtala sa ma sestra a ja som jej všetko povedala...

Pohľad Justina:

Celý čas som myslel na ňu.Ešte aj pri krvi.Ani na sekundu som ju nemohol vypustiť z mojich myšlienok.A to čo povedal Josh....bola to rana pod pás a ešte k tomu klamstvo.Čo si teraz chuderka o mne pomyslí?A čo to malo znamenať čo mi povedala?Či pri nej budem vždy?Ako to myslela?Nebodaj niečo tuší?Och a to z jej mamou.Môžem byť ja taký blbý a neísť za ňou?Ni nič.Zajtra to musím napraviť...nech ma to bude stáť hocičo ale toto dievča nemôžem nechať len tak odísť...

Dobre dobre dobre! Kedže ste taký super extra rýchly tak dalšiu časť pridám až ked bude aspoň 1oo readers a 5 vote :) :D

Vampire LoveWhere stories live. Discover now