"Slečna Tess vstávajte." zakričal spoza dverý otravný hlas.
"Veď héééj" zamrmlem a spím ďalej.
"Viem že spíte. Ak nevyleziete a neotvoríte dvere vojdem ja!" vyhrážal sa mi.
-Zas ten hlas je to otravné, myslím že ak sa neozvem bude si myslieť že tu nie som. Tak fajn som ticho. Cuk cuk . Doprdele ono to se vážne vliezlo, ale no čo hlas mi nespraví nič. Uškrnula som sa v mysli a spala ďalej. Hmmmm prečo vŕzga podlaha. prečo je tu toľko svetla a Doprdele prečo sa mi hýbe perina. Áááá.... Kerý debil mi stiahol perinu a spustil na mňa túto zimu! Jebem.... Vankúš to istí. Taaaaaak som pekne prikritá. Zas mi je teplúčko . No ten debil mi stiahol aj vankúš. Zas mi je zima. Môžem kašľať, teraz zistím kto to je.-
Týmto sa môj vnútorný monológ skončil a ja som sa postavila. Samozrejme čo som čakala?
"Eliooooooot" skríkla som na čo sa on rozbehol. Ako inak bežala som za ním a ďalej jačala.
"Prečo ma budíš v sobotu? Prečo si mi otvoril okno a hlavne prečo si mi zobral perinu!"
Vtom Eliot zastal a ja som sa na neho zvalila. Začala ho mlátiť. Netrvalo dlho a vymenili sme si pozície. Sedel na mne a držal mi ruky nad hlavou. Usmieval sa od ucha k uchu. Na lícach sa mu vytvorili malinké roztomilé jamky, čím odhalil svoj dokonalí chrup a oči, tie nádherné oči zapichol do mojich.
Boli zelené, ako keby v nich nosil nadherné zelené smaragdové kamene. Náš boh ho musí milovať, keď mu dal toľkú krásu do očí.
Ako som len ťúžila, aby sa sklonil a priložil svoje krásne ružové pery na tie moje, aby som mohla zahrabnúť ruku do jeho svetlohnedých vlasov a aby on spravil to isté. Ale to bola naozaj len moja túžba.
Vedela som že rodičia by s tým nesúhlasili. Stále som na neho zasnene hľadela a preto som bola prekvapená keď ma zrazu vytiahol na nohy.
"Máš 18 Tessie " zašemotil a objal ma. Do vrecka na pyžamových nohaviciach mi vložil malú krabičku a odišiel.
Zostala som stáť a hľadela na miesto kde ešte pred chvíľou stál.
..........
Keď som sa nejakým čarovným spôsobom dostala späť do izby, vošla som do kúpeľne a zamkla sa. Po zatvorených dverách som skĺzla na podlahu a v rukách zvierala malinkú krabičku. Roztrasenou rukou som chytila veko a pomaly ju otvorila.
Do očí sa mi natlačili slzy. Jemne som vytiahla strieborný náramok, alebo skôr retiazku a prezrela si prívesky, ktoré boli na ňom. Narátala som ich tam sedem.
Bol tam polmesiac, vločka, plamienok, bábika, ruža dva malinké prepletené krúžky ale najkrajšie bolo srdce na ktorom boli ozdobne vyrité pîsmenká T & E a pod tým malinká ležatá osmička znamenajúc navždy.
Hľadela som na to srdiečko a z mojich očí nekontrolovateľne tiekli slzy. Postupne sa pridalo vzlikanie a ja som prepukla do srdcervúceho plaču. Moje telo bolo úplne ochabnuté a ja som len tak v pyžame sedela na zemi a plakala.
Na ruke som stále mala položený náramok od Eliota.
Opatrne som prsty skrčila a zovrela v päsť, ktorú som si priložila k hrudi.
