"položte to sem" povedala som kuriérom, ktorý mi doniesli krabice s nábytkom a ostatnými vecami, čo som si objednala.
"to bola posledná." Oznámil a čakal kým mu zaplatím a čakal kým mu zaplatím. Zobrala som svoju peňaženku a vytiahla odtiaľ hotovosť "Ďakujem dovidenia " povedal sucho, zobral svojich chlapov a odišiel.
..........................................
"Hotovo" povedala som Jj-ovi, ktorý mi skackal okolo nôh. Konečne som mala svoj byt zariadený a chystala sa do postele. Zajtra mám svoj veľký deň!!!
.........................................
Tututu tu tu tututu tu tu tu
- zas ten budík! No tento krát nebudem nadávať na tento deň som sa tešila dva mesiace. Začínam nový život! Tak hop šup prašup ide sa chystať do školy!!! Je 6:45 všetko pekne stíham! –
Ukončila som svoj vnútorný monológ popri ktorom som sa povyťahovala a kráčala k svojej skrini. Nebol to šatník ako doma, ale bola som spokojná. Mala som v ňom všetko čo bolo aj nebolo treba.
Vytiahla som odtiaľ čiernu áčkovú koženú sukňu, bielu blúzku s čiernou stuhou okolo krku išla sa osprchovať.
-Sprcha hotovo teraz tvár -. Oči som si zvýraznila tenkou linkou na konci ukončené fajočkou. Nasledovala špirála, a môj obľúbený lesk na pery. Čerešňový. Vlasy som si rozčesala a začesala si do ulízaného copu.
-Perfektné. 8:07-uh no mám dve a pol hodiny treba vyvetrať JJ-a! –
"Jj maličký poď sem ideme von. Prevetrať saa!" volala som na tú moju chlpatú guličku. Hneď ak osom to dopovedala maličký pricupkal aj s vôdzkou v papuľke, ktorú ťahal po zemi keďže bola ťažká. Musela som sa usmiať. Keď sa mu konečne podarilo dostať ku mne, pustil ju a zas začal hopsať. Prisahám bohu keby som mala toľko energie čo on, bola by som happy do konca života. Pripla som mu vôdzku na krk a otvorila dvere. LA je LA a tak tu nie je moc zelene, no ja ako správna žena, ktorá miluje zeleň som sa vydala k parku ktorý bol asi desať minút od bytu a Jj-ovi sa tam náramne páči.
"pobehaj si moje veď nebudem doma pol dňa." Povedala som mu a pustila ho. Nikto sem nechodí a je tu kľud. Sadla som si na lavičku a sledovala ako krpec naháňa motýľa. Vôbec mi nevadí že nemám priateľa a tak. Stačí mi moje šteňa. Slnko mi začalo pekne hriať na tvár a tak som zatvorila oci a zaklonila hlavu, keď v tom som započula vrčanie. Nevenovala som tomu pozornosť. Až keď som začula ten najkrutejší zvuk, aký som kedy počula, som sa rýchlosťou blesku zodvihla a utekala k miestu, z ktorého šiel.
To čo som zbadala ma dostalo. Moje šteniatko ležalo na zemi v kaluži krvi a pri ňom čupel nejaký chlap.
"Mňa eh no mr- mrzí ma to nevidel som ho. Ten maličký špunt mi vletelô rovno pod štvorkolku. Zober ho vezmeme ho na veterinu." Povedal a ja som sa nezmohla na nič a tak som šla. Za dve minúty sme stáli pred jeho domom. "počkaj tu vezmem k+úče od auta a ideme." Hlesol. Asi ho to mrzelo. Všimla som si že moja blúzka je celá krvavá, čo videl isto aj on, pretože mi spolu s kľúčikmi od auta doniesol aj svoje triško a deku." Zabaľ ho sem a obleč si toto tričko" prikázal a ja som iba prikývla. Už prezlečená som si sadla do auta a smerovali sme do nemocnice, celý čas sme mlčali. Keď sme konečne došli do nemocnice dotrepali sme sa na oddelenie ,, veterina ,, vleteli sme do čakárne a nedbajúc na to že sú tam aj iný 'pacienti' sme začali búchať na dvere.
"čo horí ?!" vyšla von nahnevaná sestrička, ale hneď ako uvidela to malinké bezvládne telíčko v mojich rukách vtiahla ma dnu. Neznámi zostal von. Položila som škvŕňatko na stôl a dnu sa vrútil doktor. Povedal mi že Jj je iba v bezvedomí ale očividne príde o labku. Rozplakala som sa. Tá milá postaršia sestrička ma objala keď tu som si všimla hodiny. Pól desiatej. Mám hodinu. Opérácia vraj bude dlhá a tak vraj mám ísť ak potrebujem. Nechcela som malinkého nechať tak, ale prvý deň§ je dôležitý.
"odvez ma domov" povedala som tomu chalanovi. Mohol mať okolo dvadsaťdva rokov.
"okej treba ma navigovať" povedal a šli sme. Navigovanie nebol problém onedlho som bola doma. Podľa mobilu, som mala ešte trištvrte hodinu. Vybehla som hore a prezliekla si rýchlo čisté čierne tielko. Sukňa bola čistá a oči vďaka vode odolnému make - upu pohode tiež. Vlasy so iba prelakovala a vyrazila do školy. Neuveriteľné ako mi to moje teľa prirástlo k srdcu. Je to ako moje dieťatko urobila by som pre neho čokoľvek. Vyšla som pred byt a zamkla. Hneď na to som si to nasmerovala do jeho auta. Povedal že ma vezme na univerzitu. Mám ešte necelú polhodinu a môj byt nie je ďaleko od školy.
"sme tu" oznámil mi.
" vďaka " zašomrala som a chcela vyjsť z auta, keď ma zrazu stiahol späť na sedadlo spolujazdca.
"mrzí ma to. Naozaj som nechcel tvojmu šteňaťu ublížiť, ale všimol som si ho neskoro. Si jediný človek, ktorý tam za posledné tri roky bol. Vždy keď som sa šiel previesť nikto tam nebol iba teraz ty. Oh sakra už moc hovorím. A prestáva ťa to očvidne baviť. Keďže si hľadíš stále na topánky. " povedal. Ked tu som si uvedomila že naozaj hypnotizujem lodičky.
"čože? Prepáč to nie len sa o neho bojím. Mimochodom som Tessa." Spamätala som sa a konečne niečo povedala.
" Ja som Will. Will O'Conel " predstavil sa mi tiež.
"a tvoje priezvisko?" pokračoval
"McCourny" šepla som. Dúfam že mu to nebude nič hovoriť.
"tak teda, teší ma Tessa."
"uhm aj mňa Will, ale už musím mám iba 5 minút" povedala som, no teda vyhŕkla keď som zbadala hodiny na rádiu. Švihom som vyskočila z auta a už letela do učebne, kde som mala mať TDAPP. Ani boh nevie čo to má byť. Do triedy som vbehla zarovno s učiteľom. Poobzerala som sa po ostatných spolužiakoch. Nikto ma nezaujal, iba jeden čiernovlasý chalan. Niekde som ho už videla. Tým som si istá. Sedel na stoličke s nejakou barbie blondínkou. Akoby vycítil môj pohľad otočil sa. Tie oči. Sú mi strašne známe, ale za svet si nespomeniem. Netuším či sa mi to iba zdá alebo sa mu v očiach mihlo prekvapenie. Keď tu....
"Gerta, Patrick, poďte zahrať tú improvizáciu o ktorej som práve hovoril." Povedal profesor a mňa skoro roztrhlo. Gerta je moje prvé meno, ktoré z duše nenávidím.-No keď už tak idem veď čo sa môže stať iba sa strápnim hneď v prvý deň školy.
