Stála som pri stole s občerstvením a pchala som do seba koláčiky. Keďže som nejedla celý deň, bola som hladná ako vlk. Za iných okolností by som to nejedla, ale musím uznať, že toto bolo mňam.
"Očividne princeznej chutí" ozval sa hlas za mnou.
"Uhm" nezmohla som sa na viac a tak som sa otočila na svojho otca a usmiala sa s plnými ústami. Môj otec bol majiteľ firmy s ani neviem čím, mal čierne už prešedivené vlasy modré oči a jemné strnisko. Otec bol vysoký a statný muž. Na tváry mal iba obyčajnú masku. Nechápem ako môžem byť ja taká malinká. Svojho otca ľúbim a aj on mňa no pri mame som to šťaste nemala jej ide len o dobré meno rodiny.
"Dobre Tessa tak ťa teda nechám, idem zisťovať kto je pod ktorou maskou. Ahoj." povedal a dal mi jemný bozk do vlasov. Usmiala som sa a ďalej sa venovala svojmu tanieru. Netrvalo dlho a prišiel ma otravovať ďalší člen oslavy. Ja som fakt mala záujem. Počúvala som valčíkovú hudbu. Zrazu sa dotyčný ozval a zarazil ma otázkou.
"Smiem prosiť?"ozval sa za mnou úžasný chraplavý hlas. Na moje nešťastie mi zabehlo a kúsky koláča mi vyleteli z úst. Hlas za mnou sa sa začal smiať, čo ma nasralo a prudko som sa otočila. Chcela som mu odvrknúť niečo zlé, ale nevykrila som otočku v tých šatách a zvalila som sa rovno na neho. Našťastie ma zachyti a ja som neľahla k zemi.
"Hmmmm ja som chcel len tancovať, ale toto tiež nie je zlé. " povedal a ja som si až vtedy uvedomila že sa stále lepím na neho.
"Tak poďme" povedala som a chytila ho za ruku. Viedol ma rovno do stredu.Zrazu hudba zastala všetky páry sa dali do kruhu a my sme zostali v strede. Spustil sa valčík a moje nohy sa začali hýbať. Z počiatku to bola nuda, ale môj tajomný tanečník zrazau vyčaril krásny úsmev a a otočil ma. Samozrejme nešikovná Tess to nečakala a zas dopadla tajomnému do náručia.
"Toto sa mi páči" zavrčal mi do ucha a dal letmý bozk za ucho. Moje kolená boli ako zo želatíny nechápala som ako to robí. Môj tajomný sa uškrnul a zvrtol ma takže som mu konečne zas videla do tváre. Teda no nevidela keďže mal škrabošku, ktorá ladila s mojimi šatami. Páčilo sa mi to. Páčil sa mi ten pocit ktorý som pri ňom mala, páčil sa mi ON! Jeho čierne vlasy mu padali do tváre a tie ľadovo modré oči. Oooooch! Páčila sa mi tá irónia v jeho hlase nebol nudný, ale stále som nevedela kto to je dokonca ani meno.
"Ako sa voláš?" opýtala som sa ho.
"Čo myslíš?" odpovedal protiotázkou
"Stephan?" skúsila som.
"Nie nie" zasmial sa "hádaj ďalej ešte dva pokusy"
"Charlie?" hrala som ďalej.
"Áno!"
"Vážne?" zažiarila som.
"Nie" povedal a rozosmial sa a viedol ma z parketu, aby nás neudupali tanečníci.
"Véď alé!!" zamrnčala som a urobila na neho psie oči. Neznámi sa zasmial.
"Tie oči nepomôžu. Ešte jeden pokus. Pome hádaj." uchechtol sa a čakal na to čo poviem. Zabila som úplnú blbosť čo ma napadla. Už ma to prestalo baviť.
"Bert?" aj tak mi to už musí povedať
"Nie a za toto meno ti to ani nepoviem."
-oooooch on je ako malý. Skúsim niečo čo ho obmäkčí.-
Keďže bol vysoký min. 195cm musela som ho stiahnuť bližšie k sebe. Zohol sa a ja som mu vlepila bozk na pery.
"Tristan. Som Tristan." zašeptal a vystrel sa. Vedela som že to pomôže.
"Tessa" povedala som mu ma oplátku. Oči mu zažiarili.
"Bonjour Tessia" (p.a. čítaj Tesíja) predniesol s francúzskym akcentom a jemne sa uklonil. "Je mi potešením spoznať tak prekrásnu a tajomnú devu"
Keď som to počula, moje srdce vynechalo pár úderov. Tento chlapec je dokonalý. Škoda len, že som ho nevidela bez masky. Ako ho nájdem?
.............................
Bonjour mon cheries.
Som tu s ďaľšou časťou zo života Tess.
Bola by som rada keby ste zanechali aspoň nejaké votes alebo koment či sa vám to páči.
Časť venujem mojej ovečke, ktorú nemôžem označiť lebo nie je prihlásená, ale neskutočne mi pomáha s písaním a je prvá, ktorá toto číta.
S veľkou dávkou lásky vaša
- Mrs. Westees
Love you
