mama sa ho už ani nepýtala, či nejde s peteom von. večery trávil doma a čítal. jej zápisník bol hrubý, no popísaných bolo len zo desať prvých strán. chcel v jej slovách zostať navždy, hľadať medzi riadkami všetky skryté zmysly a tak ju spoznávať.
Piesok je jemný
a obloha modrá;
Niekedy si myslím,
že som dosť dobrá...
Nádherné more,
Plné života a šumu
Kam podela sa láska
Múdrosti a umu?
Nie dobrodružstvo,
Lež pokoj a istota,
Chcem láskavé srdce
Plné života.
Nie nespútanú rýchlosť,
Nie čaro pochabé,
Lež teplé rameno
Čo nenechá na ľade.
Tá láska, zdá sa,
Zaniká;
Jediné, čo mám,
Sú básne z môjho denníka.
a tak sa všetko, čo milovala, stalo všetkým, do čoho sa zamiloval on. znamenalo to, že miloval ju?
