I can and I will

Tri

"Hej, Matúš. Však ju môžem vziať von ?" kričal Patrik na Matúša, ktorý stál od nás asi 20 metrov a čakal na mňa, kým sa rozlučim. Matúš kýval hlavou, že nikam nepôjdem. Tak ho Patrik začal prehovarať. "No tak kámo, každému si niečo dlžný." Matúš sa zasmial buchol si rukou do strehna a povedal "Fajn o tretej poobede na rohu. Len ty! Vikolka ideme."

"Nie som žiadna Vikolka, daj sa liečiť kaderník!" odkričala som Matúšovi. "A ty zlatko, nie len že ma tu držíš za boky, ale ešte si ma kupuješ cez kaderníka. Maximálne trápny kapitán." povedala som Patrikovi, vytrhla som sa a išla k Matúšovi do auta.

V spätnom zrkadle som videla tupý úškrn Patrika. Ten je tuším drzejší ako ja. Už sme boli pod "Ufom" keď som si uvedomila, že Matúš sa so mnou zhovára. Nejak som sa odmlčala ako by povedal pán Lintner. "Vikoooolkaaa, vnimaj ma prosím." "Ale ticho buď!! Prosím zopakuj tú vetu." Neznášam keď ma volajú Vikolka keď sa tak sakra nevolám. "Musím isť naspäť do práce a budem tam až do večera. A ty so mnou!!"

"Ježiiiš, prečo ?"

"Nefňukaj. Nemôžem ťa rozvážať hore dole. Na obed pôjdeme na roh a potom tam môžeš isť za tým Šéfisom. A samozrejme o piatej ti vychádzka končí."

"Ti drbká na hlavičku ? O piatej ? A kde je ten váš ROH ?"

"Ak si to s Elou a starkou poriešiš a dopravíš sa domov... Možno aj dlhšie. Roh je náš obľúbený podnik v centre a raz keď sme mali veselú náladu vznikla tá prezývka."

Len som pretočila očami a vytiahla mobil. Pozerala som si snapchat. A vlastne na mobile a bez slov som strávila celý čas až do obedu. Nechápem, prečo roh, keď je to normálne nákupne centrum.
Matúš mi dal kreditku tak sme si s Tami vyhodili z kopítka a vykúpili H&M-ko. Vrátili sme sa do kaderníctva a ja som išla volať Ele.

"Kriste, zase ma zrušilaaaa." nervačila som sa päť minút pred treťou. A celou cestou do nákupneho strediska som sa cez mobil hádala s Elou a starou mamou.
A potom som zbadala Patrika. "Fajn Ela, o desiatej ako na koni. Musím. Lúbim. PA"

"AHOJ Patricius." zasmiala som sa, odložila mobil a pripochodovala k nemu.
"Nevolaj ma takto dôležito, Viko ?" zase sa uškrnul a objal ma.
"Áno, Viko. Veľmi správne, Patrik."
"Tak ideme?" spýtal sa.

Najprv sme si išli kúpiť zmrzlinu. Platil ju vlastne Patrik,  gantleman. Aj tak som zo sebou nemala peniaze. Potom sme šli na 5D kino, lákali sa po Bratislave a potom sme išli do Petržálky k Patrikovi domov.