I can and I will

Dva

Nekompletný chlapec to. Ano, sľubil, že to budú najlepšie prázdniny ever, ale budiť ma ráno o piatej ? To by mi nikto nikdy neurobil.
Ako môže človek vstávať s takým buchotom ? Kým išiel on robiť raňajky, ja som musela isť do sprchy, aby som kúsok ožila. Nato, že bolo skoro ráno bolo už 10°C, tak som si obliekla rifľové kraťase a biele tričko s krátkym rukávom a podtlačou "ok, but firt coffee". Ako polozombie som šla do kuchyne. Matúš mi do ruky hneď vtlačil hrnček s rannou kávou a so slovami "Aby si sa nevyhovárala." Proste ma pozná.
Zjedli sme všetky toasty a ja som bola odhodlané isť niečo urobiť s mojími vlasmi, ktoré fakt neznášam. Ale Matúš mi prezradil, že ideme k nemu do práce, takže som sa nato vyprdla. Už sa zobudili aj ostatne bytosti v byte.
Po umytí zubov a vyčistení tváre som sa hodila späť do postele a snažila sa nezaspať.
Až dve minúty som si to užila. Zase ma Matúš naháňal, aby som sa už chystala a išla k výťahu. Tak som si obula čierne Vans-ky a hľadala môj mobil, ktorý bol mimochodom pod perinou.

Už som sedela v aute a čakala na Matúša. Konečne sa dotiahol a sadol za volant. Ešte predtým mi však hodil moju károvanu košeľu , vraj ju budem potrebovať.
Konečne sme prišli do toho ich salónu krásy. Hovorím ich, lebo Matúš si to tu rozbehol ešte s dvomi kamarátmi a jednou babou. Chalani robili vlasy a Tamara robila make-up. Snažila som sa Matúšovi našepkať, že som zákazník, ale on ma jednoducho okašľal. Predtým stála v ceste moja mama a teraz keď dokáže potlačiť svoj krik, nebolo zábran. 

Moja mama je .... Do trinástich rokov mi nedovolila isť ku kaderníčke, čiže som mala otrasne zničené vlasy. Od trinástich rokov ma nútila maľovať si oči, neznášala som to. Teraz mám dovolené kadečo, ale niektoré veci sa proste nemenia. 

Tamara je inteligentná a bez akejkoľvek výhovorky sa postarala o moju tvár.

Po troch hodinách čakania, kým  Matúš balil a česal vlasy zákazníčkam sa spamätal a začal híkať, že je už veľa hodín. Sadli sme do auta a išli smerom na Petržálku. 

"Beriem ťa na trening dorastencov. Ja so tu tiež kedysi hrával, veď vieš, ale.." začal Matúš.
"Ale si hlúpy, vysral si sa na celý hokej a začal robiť kaderníka. Buzík."
"Sa správaj Viko!!!" zvrieskol na mňa a nastala chvíľka ticha. Potom pokračoval "Chcem ti predstaviť budúci víťazný team."

Ano Matúš bol kedysi hokejista. Od šiestich rokov každé ráno na zimáku. Hral aj vo Viedni, ale jedného dňa povedal, že ho to nebaví a bude kaderník. Nič proti kaderníkom, ale nechať hokej kvôli tomu. No svinstvo.
Vystúpili sme z auta a namierili si to rovno k trénerovi. Ten bol sakra mladý. Dosť možné, že niekedy hral aj s Matúšom. Kamarátsky si potriasli rukami. Potom na ľad nabehlo "mužstvo". Ty chalani mohli mať 16-18 rokov. Keď skončili,  s Matúšom a tým koučom sme išli hneď do šatne za chalanmi.
Naskytol sa mi pohľad na hole hrude. Matúš ma predstavil. Každému to bolo úprimne jedno až na kapitána a brankára.
"Patrik, toto je moja sesternica." dík za tu zoznamovaciu pusinku. Po nej sme pomaličky odchádzali. Dobehol nás Patrik a začali sme sa baviť.