Diary | Lashton *Pomalé pridávanie*

1

*Lukov pohľad*

Je to tu zase. Už zase som sa snažil vybiť svoj hnev na nevinných spolužiakoch. Aj keď oni nie sú až tak nevinný ako sa zdá. Robia veľa hnusných vecí horších od mojich. Ale stále mám pocit, že si to nezaslúžia. Vždy keď sa niekoho len dotknem, musím sa vyspovedať svojmu denníku. Je to lepšie než to povedať jednému z mojich falošných kamarátov, čo sa so mnou bavia len pre popularitu v škole. Je to až smiešne čo všetko kvôli popularite dokážu spraviť.

Michael je môj najlepší kamarát. Bavíme sa už asi od...plienok. Presnejšie to už neviem povedať. Ale s ním mám pocit, akoby sme boli...neviem to ani pomenovať. Určite každý má kamaráta s ktorým sa pozná od plienok alebo od škôlky, školy... Tak ten kto má, chápe ma. Jednoduché ako facka.

„Luke?" ohlási ma Michael. „Čo chceš Michael?" spýtam sa ho. „Kde si bol? Len mi nepovedz, že si sa zase s niekým mlátil!" spýta sa ma Michael. „Hood." poviem znechutene. „Ešte pred tým, než mi vynadáš, aký som kretén a podobne. On si začal. Začal mi hovoriť o mojej ro-" skočí mi do reči Michael. „Je mi jedno, kto začal a ako začal. Musíš sa ovládnuť Luke. Nemôžeš hneď po každej blbosti niekoho zbiť a je mi jedno či si nejaký bad boy školy. Aj keby si bol anglická kráľovná nemôžeš byť taký zlý." skončí svoj monológ.

„Ja viem Michael ale oni začal s mojou rodinou a to nie je blbosť." poviem smutne. „Pozri, ja viem, že smrť tvojich rodičov ťa trápi ale stalo sa to pred 16 rokmi Luke. Skús sa cez to preniesť." povie a jemne sa usmeje. „To sa nedá. Chýbajú mi. Teta mi hovorila, že moja mama vtedy čakala dieťa. Mal som mať súrodenca! Chápeš to?!" zakričím na neho. Popravde nemám ďaleko k slzám. „Upokoj sa Luke." povie a objíme ma tak kamarátsky. „Všetko bude dobré..." šepne mi do ucha. Odtiahnem sa od neho. „Ďakujem Mikey, že si môj kamarát." poviem a usmejem sa.

„Hej Hemmings!" zakričí Hood, keď príde do triedy. „Čo chceš?!" šteknem po ňom. Vážne ma niekedy prekvapujú moje náhle zmeny nálad. „Upokoj sa. Chcel som ti len povedať, že ťa volá riaditeľ." povie. Bez slova sa postavím už z vyhriatej stoličky a odídem do riaditeľne. Ani ma to neprekvapuje, že ma volajú do riaditeľne. Zbil som ich miláčika.. Áno, presne tak. Miláčik, ktorý za ich chrbtom pije, droguje a kto vie čo všetko ešte.

Opatrne zaklopem. „Ďalej." ozve sa spoza dverí riaditeľov hlas. Otvorím dvere a vstúpim do mne už veľmi známej miestnosti. „Ahoj Benett." pozdravím riaditeľa. Nie som neslušný, len tu som skoro vždy. „Asi by som sa mal tu presťahovať." zavtipkujem. „Posaď sa Luke." povie riaditeľ neutrálnym tónom. „Benett stalo sa niečo?" spýtam sa riaditeľa. „Kde začať? Koľkokrát si tu už bol? Koľkokrát som ťa už pustil zo slovami "Nabudúce nech sa to už neopakuje"?! Si pre mňa ako syn Luke ale týmto si to prehnal..." odmlčí sa riaditeľ Benett akoby hľadal tie správne slová.

„Nechápem ako si mohol zbiť chudáka Hooda. Veď on je tak milý a slušne vychovaný chlapec. Viem, že teba očividne nebaví počúvať ma, ale sprav to aspoň pre svojich rodičov-" preruším ho. „Mojich rodičov ani nespomínajte. Neviete kto boli, neviete aký boli. Veď kur*a ja ani neviem ako vyzerali! Tak prečo ich spomínate?!" začnem na neho kričať. „A ten váš chudáčik Hood je omnoho horší než ja... Za vašimi chrbtami pije, droguje a čo ja viem ešte. Len on dokáže pár vecí čo ja nie. On sa dokáže pretvarovať aký je on chudáčik a ja neviem čo ešte. Ja viem aspoň hovoriť pravdu!" poviem a z týmito slovami odídem. Ako z riaditeľne, tak aj zo školy. Viem čo jediné potrebujem a kde to nájsť. Denník na mojom tajnom mieste...

*Ashtonov pohľad*

„Ty hajzel!" započul som z neďalekej chodby krik. Ihneď som vedel o koho sa jedná. Prečo sa Calum musí hneď púšťať do bitky s Lukom Hemmingsom?! Čo najrýchlejšie som prišiel pri stred konania. „Calum!" zakričal som a pribehol ku nemu. „Nabudúce mi nič radšej nehovor." zakričal na Caluma Luke. „Čo si mu do riti povedal?" spýtam sa ho. Calum sa len uchechtne a moju otázku ignoruje. „Odpovieš mi?" spýtam sa ho znova. Začínam mať na neho poriadne nervy. „Nič dôležité..." odpovie a snaží sa postaviť zo zeme.

„Čo podľa teba znamená "Nič dôležité"?" spýtam sa ho a podám mu ruku. „Povedal som mu, že jeho rodičia boli z neho tak zúfalý, že radšej havarovali než aby s ním žili." povie kľudne. Vytrhnem svoje ruky z jeho rúk, to spôsobuje to, že znova spadne na zem. „Hej!" zakričí Calum. „To bolo od teba hrubé! Nečudujem sa, že ťa zbil." poviem a otočím sa.

„Ashton!" zakričí za mnou Calum ale ja sa neotočím a ďalej kráčam preč. „Ashton!" znova zakričí a ja stále kráčam ďalej. „Ashton Fletcher Irwin!" na tretíkrát sa neotočím. To spôsobí, že ma niekto silno zatlačí na skrinku. „Nepočul si ma?" spýta sa ma Calum nahnevane. Ugh...super! Calum má zase jeden zo svojich dňov. Vtedy ma dokáže normálne aj zbiť a potom sa mi celý týždeň ospravedlňuje. „Prestaň Calum!" poviem. „Ty nie si normálny!" skríkne po mne Calum. „Ďakujem." odpoviem. „Stále lepšie ako ty." dodám. „Si vážne debil. Mal by si si podať ruku s Hemmingsom." povie. „Fajn...Sme na tom lepšie ako ty." poviem a on mi strelí facku. Nechápem jeho správanie. Som jeho kamarát, pred každým ho obraňujem a on ma ešte bije. Nedokáže mi povedať "Ďakujem" on ma miesto toho vždy zbije. A potom príde s ospravedlnením a ja debil mu vždy odpustím. Bez neho by som nemal na strednej nikoho. Bol by som sám... Calum dokáže byť dobrý, niekedy mi dokáže pomôcť ale naposledy sa tak správal keď chodil s Danielom. A keď mu dal Daniel kopačky, začal byť viac takýto. Agresívny. Dokonca vtedy vychádzal aj s Lukom. Teraz ho nenávidí, lebo on bol príčina rozchodu. Možno keby si Calum niekoho našiel nebol by takýto. „Takto so mnou rozprávať nebudeš!" zakričí na mňa a mnou trhne. Už naťahuje ruku na ďalšiu facku ale ja sa vytrhnem z jeho zovretia a utečiem...