Diary | Lashton *Pomalé pridávanie*

2

*Lukov pohľad*

Zastavím sa pri cestičke do lesa. Celý čas som utekal. Ak mám pravdu povedať, som dobrý v telesnej a všetko čo sa jej týka, ale toto bolo na mňa moc. Už pomalým krokom vstupujem do lesa. Prechádzam okolo veľkého stromu. Od neho viem, kade ísť tam, kde chcem.

Ani nie o 15 minút sa nachádzam na mieste, o ktorom nikto nevie. A možno aj vie len som nemal nikdy šancu sa s ním zoznámiť. Tak či onak, tí ľudia, čo vedia o tomto mieste majú veľké šťastie. Ten výhľad na celé mesto, dokáže nejedného človeka prinútiť žasnúť nad tou krásou. Milujem toto miesto. Tu sa mi vždy najlepšie premýšľa.

V budúcnosti by som sem priniesol môjho priateľa alebo priateľku. Áno, som bi. Celá škola to vie a zobrali to celkom v pohode. Rodičom to najprv vadilo ale potom to zobrali v pohode. Teda moja mama ani tak nie ale otec áno. Keď moja mama vždy snívala o vnúčatkách a teraz sa bojí, že sa zamilujem práve do chlapca. Vyčítať mi to bude asi do konca života.

Zoberiem si do ruky denník a pomaly si do neho zapisujem všetko, čo sa za posledné hodiny stalo. Vlastne o tomto denníku viem len ja. Nikto iný. Nemám ani dôvod niekomu o tom povedať. Ani Michaelovi. Ten by sa mi určite vysmieval. Michael je kamarát ale na takéto veci nie je. Denník je podľa neho dievčenská vec. Z písania mojich pocitov do denníka ma vyrušia kroky a vzlyky. Postavím sa a rýchlo utečiem preč. To som si ešte nevšimol, že som denník nechal na tom mieste.

*Ashtonov pohľad*

Vybehnem zo školy a hneď ako sa zatvoria dvere, nechám slzám voľnú cestu. „Ashton stoj!" zakričí Calum a ja sa rozbehnem. Utekám a nechám svoje nohy ma niesť tam, kde chcú. Popri plaču sa snažím nevnímať nechápavé pohľady okoloidúcich. Samozrejme popri plaču a vzlykom sa musím ospravedlniť každému do koho narazím.

„Au!" zakričím, keď sa potknem o kameň a spadnem. Postavím sa a poobzerám sa okolo seba. Stojím v lese. Môže ma tu niekto pokojne zabiť a nikto sa o tom nedozvie. Pokračujem v ceste. Celé telo sa otriasa pod návalom sĺz a vzlykov.

Utriem si posledné slzy a otvorím oči. To, čo som uvidel ma milo prekvapilo. Doslova som stratil dych. Celé mesto sa týčilo podo mnou. Sadnem si na zem a pozorujem všetko okolo seba, keď mi niečo udrie do očí. Bolo to podobné knihe ale keď som sa k tomu priblížil, zistil som, že je to niekoho denník.

Na denníku bolo napísané veľké "L". Vôbec neviem koho to môže byť. Laura? Lola? Lilly? Chlapec to asi nebude písať. Ešte chvíľu som obdivoval krásny výhľad a potom sa vydal domov. „Bude to ešte dlhá cesta." povzdychnem si, keď si uvedomím, že neviem cestu späť...

------------------

Konečne som doma. Cestu z lesa som hľadal asi 2 hodiny. Nakoniec som ju našiel. Pozriem sa na denník položený na stole. Asi sa nikdy nedozviem, komu ten denník patrí a to ma mrzí. „Pokiaľ ten denník neotvoríš, tak to nezistíš." poviem si.

Postavím sa z postele a zoberiem do rúk denník. Idem otvoriť prvú stranu ale niečo ma zastaví. „Som idiot! Nemôžem to otvoriť a teraz sa navyše rozprávam sám so sebou. Vážne super. Ashton Fletcher Irwin trpí samomluvou." zatlieskam si a denník položím naspäť na stôl. Mal by som sa poďakovať Stephanie. Tá ma naučila rozprávať sa sám so sebou. Zazvoní mi mobil. No super! Spomeň čerta.

„Ahoj Ashton!" povie Steph a začne sa smiať. „Čo si želáš?" spýtam sa. „Oh...Už to nebude žiadne "Ahoj Steph! Mám ťa rád. Chýbaš mi."? Si zlý Irwin!" zakričí a ja viem, že sa naozaj nehnevá. „Ahoj Steph! Chýbaš mi." poviem. „Niečo ti tam chýba." upozorní ma. „Ok...Mám ťa rád." dodám.

„Teraz všetko." povie a ja si povzdychnem. „Prečo si mi zavolala?" spýtam sa. „Poobede si sa vyparil zo školy, tak sa ti volám. Stalo sa niečo?" spýta sa starostlivo. „Calum." poviem. „Už zase?" prikývnem a potom si uvedomím, že ma nemôže vidieť. „Áno." poviem. „Zlatíčko, to bude dobré. Kde si išiel ako si odišiel?" vyzvedá. „Do lesa." poviem jednoducho.

„A čo bolo ďalej? Povedz mi všetko, prosím." poprosí ma. Mám jej povedať o denníku? Asi nie. „Chvíľku som sa prechádzal a potom som išiel domov." poviem. „Všetko?" spýta sa. „Áno." odpoviem. „Angelika! Je mi jedno, že musíš ísť na rande ale moje oblečenie si nezoberieš!" zakričí Steph na sestru. „Stephanie? Čo sa deje?" spýtam sa opatrne.

„Sestra ide na rande a chcela si zobrať moje oblečenie." povie nahnevane. „Chúďa...Nevedel som, že sa bude aj ona chcieť obliekať ako ľahká žena." zavtipkujem. „Hej! Raz som sa tak obliekla." povie urazene. „Raz ale máš tam toho plnú skriňu." zasmejem sa. „Si hnusný ale nehnevám sa." koketne sa zasmeje. „Ahoj." vypne to.

Zasmejem sa nad ňou a mobil odkladám na nočný stolík vedľa mojej postele. Stephanie je ako moja sestra. Dokonca aj moja mama ju berie za vlastnú. Ľahnem si na posteľ. Ak chcem vedieť, komu ten denník patrí, musím ho otvoriť ale to bude zase rušenie súkromia.

Mal som tam ten denní nechať. To dievča by si pre neho prišlo. Určite je pekná. Zavriem oči a predstavím si ju. Má modré oči. Vždy sa mi páčili dievčatá s modrými očami. U chalanov sa mi to nepáči. Je to už také obyčajné. Chcel by som poznať človeka so šedými očami, alebo farebnými ako dúha. Milujem poníky a dúhy!

„Ashton?" vojde do izby moja sestra Lauren. „Áno?" ozvem sa. Lauren vojde do izby. „Môžem si požičať tvoj-" prestane rozprávať a pohľadom spočinie na denníku. „Koho je to denník?" spýta sa a ukáže naň. „Môj!" okamžite vykríknem. Nemôžem povedať, že som ho našiel len tak v lese. „Prečo je na ňom veľké L?" nadvihne obočie. „Pretože keď som Ashton Letcher Irwin, tak som tam dal L." usmejem sa na ňu. „Ale ty si Ashton FLETCHER Irwin!" zakričí a zdôrazní meno Fletcher.

„Au...Celý život som žil v klame." poviem smutne. „Aký detský sen mi ešte prekazíš?" pozriem smutne na ňu. „Rodičia ti dávajú pod stromček darčeky." povie. „To viem. Rok od roku sú horšie. Minulý rok som tam našiel starú rúžovú ponožku a žiadneho jednorožca." poviem a spolu sa zasmejeme. „Zasmiali sme sa a teraz pravdu Ashton."

-----------------

Chcela by som sa vám ospravedlniť za to, že som dlho nepridávala časť :(

Túto časť chcem venovať jednej milej dievčine, ktorá ma presvedčila o tom, aby som túto knihu nevzdala a aby som v nej pokračovala :) JaneClifford44 ďakujem ti ^^