Irish Love? -Slovak

1.časť

Ahojte. Volám sa Emma a mám 14 rokov.Mám dvoch bratov a sestru - Martin (16r.) Miška (6r.) a Lejlu (10r.)
Akurát sme sa presťahovali do Írska presnejšie do Tralee...Kôli otcovej novej robote. Dnes akurát nastupujem na novú školu. Určite to bude niečo zaujímavé,lebo mi došla školská uniforma.

"Emma okamžite vypadni z kúpeľne!" kričal môj starší brat.
"Nevypadnem!" zakričala som cez zamknuté dvere v kúpelni. Počula som ako zanadával a odišiel preč.
Rozčesala som svoje neposedné vlasy do copu,dala si ľahký makeup umyla si zuby a vyšla som z kúpeľne von.
"Martin môžeš ísť do kúpelne!" kričala som, keď som prechádzala okolo jeho dverí do deckej. Otvoril dvere a vražebne sa na mňa pozrel. Chytil mi hlavu a vopchal ju pod svoju pazuchu.
"Cítiš to? Nie? Tak čuchaj !" zase....skoro stále ma týra tým že mi vopcha moju hlavu pod jeho pazuchu a musím čuchať jeho pot.
"Si odporný..." a čapla som ho po pleci.
On sa len zaškeril a prešiel okolo mňa do kúpelne. Upravila som si vlasy a šla som si do deckej po tašku.
"Ehm ehm..."
Vyplašená Lejla ktora niečo hľadala v mojom šuflíku sa na mňa vyľakane pozrela.
"Čo si hľadala?" spýtala som sa jej a nadvihla obočie.
"N-nič." a skryla si niečo za chrbát.
"Lejla ne-štvi ma lebo schytáš!" nemala som nervy na jej detinské správanie.
"Ale ty to povieš mame." začala fňukať a pozrela sa do zeme.
"Nič jej nepoviem....sľubujem."
"Naozaj?" zdvihla zrak od zeme a pozrela sa mi do oči.
"Áno..len mi to ukáž." pomaly si ruky spoza chrbáta dala pred seba,a v nich držala sáčok s maľovatkami.
"Načo si ich brala?" spýtala som sa,a zobrala som jej ten sáčok.
"Chcela som sa namaľovať...Lebo mama a ty sa už maľujete tak prečo by som ja nemohla?" ja som sa len usmiala a podišla som k nej.
"Lebo ty si na také veci ešte....primladá...ale neboj..nabudúce sa ma spýtaj a ja ťa namaľujem. Dobre?"
"Áno." usmiala som sa a dala jej pusu na vlasy.
"No a teraz šup šup do novej školy!" povzbudivo som jej povedala. Zatvárila sa smutne.
"Ale noo...Leji čo je?"
"Ale nič..." usmiala sa "Ja už idem ahoj."
A vyšla z izby. Ja som len potriasla hlavou,zobrala si školskú tašku a zišla som po schodoch dole do vstupnej haly kde bola mama s Lejlou a Miškom.
"No čo Emm? Ideme?"
"Uhh..áno môžeme" obula som si topánky,ešte raz som sa pozrela do zrkadla na chodbe ako vyzerám v uniforme a mohli sme vyraziť.

----

Ani nie a za 10 minút sme boli pri škole. Mama mi dala pusu na čelo pozdravila sa a odišla ďalej.
Ja som si len povzdychla.
Čo tu robím,a prečo? Pomyslela som si a vykročila som smerom k školskej bráne kde bolo mnoho študentov.

----

V triede nás bolo okolo 20. Všetci na mňa zazerali,ako na nejaký novy exenplár v ZOO. A potom vošiel on. Ten koho som minule stretla na ulici. Má tak úžasný úsmev. Vošiel do triedy so svojou partiou. Ako vošiel do triedy,obklopila ho skupinka dievčat ktoré som pomenovala Primadonny lebo...už hned na prvý krát tak vyzerajú. Tie ho už asi stihli poinformovať o mne. On sa obzrel dozadu. Usmial sa,niečo im povedal a prišiel ku mne a sadol si oproti.
"Hello." usmial sa.
"Hi." .....a tak plynul rozhovor.
A potom to nastalo. Otázka " Z kadiaľ pochádzaš?"
"Slovakia." on sa na mna prekvapivo pozrel,a začal na mňa hovoriť po slovensky.
Neviem prečo ale náš rozhovor začal odznova.
"Ahoj."
"Ehm..ahoj"
"Ako sa voláš?"
"Emma a ty?"
" Matthew."
"Aha."
"Ako sa máš?"
"Momentálne trošku divne.." a pozrela som sa na spolužiačky a spolužiakov ako na nás čudne pozerajú.
"Aha. No...kde bývaš ak sa smiem spýtať?"
"Postupom času na to prídeš sám." postavila som sa a vyšla z triedy. On sa na mňa len užasnuto pozeral.

----

"Hej! Emma! Počkaj ma." počula som ako na mňa kričí. Zastavila som a on ma dobehol.
"Prečo sa mi vyhýbaš?" spýtal sa.
"A prečo sa ty vyhýbaš mne?" vrátila som mu.
"Nehraj sa tu na niekoho....nebuď ako oni." kopol do kameňa na chodníku.
"Ako kto?" nechcela som veľmi vyzvedať,ale keď začal takto...
"....viem že si iná....ako ostatné. Povedz mi niečo o sebe." pozrel sa na mňa a zastavil. Ale ja som pokračovala v ceste čiže ma musel opäť dobehnúť.
"Prečo by som mala?" nedalo mi neopýtať sa na to.
"Lebo si tu nová,a zaujímaš ma."
"Ale ty mňa nie." Auuu...toto muselo bolieť. Myslela som si že ma nechá ísť ale on sa nevzdával. Naozaj je super ako o ňom hovoria dievčatá z triedy. Nevzdáva sa...ide si za svojím...

"Emma prosímťa....nehraj sa na niekoho kto niesi a odpovedaj." postavil sa predomňa.
"A načo mám odpovedať,keď si sa ma na nič nespýtal?" zasmiala som sa.
Povzdychol si a pozrel sa do zeme. Videla som že sa smeje.
"Aký máš rada šport?"
"Futbal." on sa na mňa prekvapene pozrel,ale pokračoval.
"Máš súrodencov?"
"Áno. A ty?" pozrela som sa na Matthewa.
"Koľko? Ja šiestich" Tak som sa na neho pozrela že každú chvíľu mi sli oči z jamôk vypadnúť. Šiestich súrodencov?! Čo to ma doma za peklo...ja mám troch súrodencov a každú chvíľu to s nimi je na nevydržanie.
"Ja mám troch. Dvoch bratov a sestru."
"Mená?" zasmiala som sa.
"Naozaj ťa to až tak zaujíma?"
"Mňa nezaujíma to...mňa zaujímaš ty."
Pozrel sa mi do očí a chvíľu bolo ticho.
"Mám staršieho brata...Michala...má 16.
Potom som ja. Ja mám 14. Mám sestru Kiku. Má 12. Potom tu je Martin a Rišo. Martin má 11 a Rišo 10. Nika Filip  a Viliam. Nika má 8 Filip 4 a Vilko má rok a pol."
"To si mi teraz povedal tvojich súrodencov akože?" smiala som sa.
"Nie...zoznam telefónnich čísiel všetkých naokolo."
"Si naozaj vtipný -,-"
"Naozaj? Tak ďakujem za kompliment." podpichol.
"No dobre ja už odbočím lebo sa chcem dostať domov. Tak ahoj." usmiala som sa a pobrala sa cestou doprava.
"Počkaj Emma! Idem ťa odprevadiť."
"To není nutné." odpovedala som a pokračovala v ceste. Zase ma dobehol.
"Ale nikto sa ťa na nič nepýtal." žmurkol na mňa. A teraz ma dostal do rozpakov...výborne.
Pri mojom dome sme sa lúčili a on ma bezdôvodne objal a pustil. Ako som tam stála ako socha,on odchádzal ale predsa sa otočil. "Ďakujem za peknú prechádzku po skole." a zabočil. Odomkla som dvere. Vyzula sa a vošla do kuchyne kde na stole bol napísaný papierik.

"Ahoj Emma.

Prosím choď do obchodu nakúpiť jedlo,lebo ja s ockom to nebudeme stíhať.." Prečo zase ja?! Maťo by tiez mohol ísť na nakup...ale čítala som ďalej
"...Kúp 15 rožkov,chlieb, mlieko,maslo,smotanu a pár jogurtov. Ďakujem.

Ps: v obálke máš peniaze."

No dobre...prezliekla som sa do teplákov,hodila na seba tričko vansky na nohy peniaze s lístočkom vo vrecku mobil s kľúčami v ruke,vlasy rozopnuté a môžem isť.

Po ulici som šla so sluchátkami v ušiach
..vykračovala som si a potom som zbadala chlapca. Nebol až tak moc pekný ale mne stačil. Usmiala som sa v duchu a pokračovala som. A keďže som nevedela kde je obchod,tak som to využila a šla som sa ho na to spýtať. Vybrala som si slúchatká z uší a pobehla som za ním.
Po anglicky som sa ho spýtala kde je tu najbližšie obchod. On sa usmial a povedal mi cestu. Bola som tak rozrušená že mi vypadol mobil z ruky.
"Do kelu s tým mobilom!" zanadávala som po slovensky. On sa na mňa len pozrel a spýtal sa.
"Slovenka?" ja na neho pozerám... "No hej...a ty slovák?" zasmial sa a prikývol. Ponúkol sa že pôjde so mnou do obchodu.
"Ehm...Michal? Niesi ty náhodou straší brat Matthewa?"
"Ma hnedé oči a je celý vysmiaty?"
Prikývla som.
"Hej to je môj brat." zasmial sa.
"Ahá...takže aj ty si z tej početnej rodiny." zasmiala som sa.
"Takže už o našej rodine vieš....To ti stihol Matthew všetko vyrozprávať? Ja o tebe neviem ani ň. Ani tvoje meno" vyčítavo sa na mňa pozrel.
" Lebo si sa na neho ani nespýtal."
"Naozaj si taká akú ťa Matthew spomínal..." zaškeril sa.
"Čiže už ma stihol aj spomínať svojmu staršiemu bratovi?"
"Nie...on stihol o tebe povedať všetkým členom našej rodiny." zase ten úškrn.
"Tak toto je zaujímave.."
"No ale teraz vážne Emma..."
"Ha! Ja som vedela že vieš ako sa volám!" tentokrát som sa uškrnula ja.
"Hoops...prekecol som sa no..." zasmiali sme sa. Už som videla veľký obchod.
"No čiže tu je ten obchod...dovnútra už trafím tak ahoj a pozdravuj Matthewa...som rada že som ťa spoznala."
"Ale...ahoj." a objal ma. Cítila som jeho krásnu voňavku. Mhhm...úžasná.

----

Večer som nevedela zaspať. Jeden je úžasnejší než ten druhý...len treba dúfať že mi nepopletú hlavu,ako to chlapci vedia. Dúfam že su iný...iný ako tí ostatný...že sú z inej planéty,z ného sveta....z takého z akého pochádzam ja....z vymysleného.