Moje sny sa rozplynuli ,keď som začula ten neuveriteľne nepríjemný zvuk budíka. Roztriasla som sa od zimy. Podlaha bola ľadová ako v každý iný deň. Mama odišla skoro ráno a ja už znovu nestíham na autobus. Rýchlo som na seba navliekla prvé čo som v skrini uvidela. Pozriem sa na hodiny už bolo osem hodín a vtom mi zazvonil mobil. Na obrazovke svietilo meno mojej kamarátky Lel.
„Dobré ránko ,čo potrebuješ?" spýtala som sa ešte rozospatým hlasom.
„Laine ty sa pýtaš čo potrebujem? Vážne !Nestíhaš ,už 10 minút ťa čakám za zastávke!" neznášam ten jej tón hlasu znie tak vytíkavo až arogantne . Striaslo na keď som si naň spomenula.
Bežala som na zastavku keď v tom niekto začal kričať moje meno. „Laine počkaj."
„Ahoj Paul" povedala som s povzdychom. Paula mám rada ,ale posledné týždne sa správa dajako inak. Dobehli sme spolu k autobusu ,ktorý práve odchádzal. Chvala Bohu že sme to stihli. Obzrela som sa a uvidela jeho.
Ahojte ☺ predom sa ospravedlňujem za chyby. Som rada ,že som sa konečne prekonala a začala písať tento príbeh ďakujem predom za každý vote a čitanie ☺ vaša JamieDoor
BINABASA MO ANG
Zabudnúť nie je ľahké
Romance„Laine kde su tie školské časy ,keď sme nemali ani jednu starosť?“ povedal Philip a otočil sa chrbtom ku mne. „Vieš Phil tie časy sú už dávno preč a teraz už nie je cesty spať“ povedala som razne ale v očiach sa mi zaleskli slzy. Zrazu sa natočil,po...
