The Teacher

Kapitola 4

Na mojom mobile začala hrať nejaká pieseň. Zavrčala som a chytila môj mobil, aby som mohla vypnúť budík. Prvý deň môjho posledného roka. Stále som sa presviedčala vstať. Nakoniec som vstala išla si dať sprchu. Keď som sa osprchovala išla som sa prezliecť do mojej školskej uniformy, ktorú tvorila sukňa v námorníckej modrej, ktorá vyzerala trochu kratšie než by mala, čierna kravata s bielou košeľou, na ktorej som si zrolovala rukávy. Obula som si moje čierne podkolienky a moje "bojové" topánky. Viem, že pravdepodobne budem mať kvôli topánkam problémy, ale sú moje obľúbené a tie školské topánky sú strašne nepohodlné. Urobila som si make-up a nechala svoje vlasy voľne padať na ramená. rozbehla som sa dole schodmi a schmatla kľúče.

Zobrala som si čaj a odišla do školy. Keď som tam prišla pomaly som vošla do školy. Prvý deň je len samé objímanie, hovorenie s priateľmi a hovorenie o tom ako jeden druhému chýbali. Ja nemám žiadnych kamarátov, som tak trochu samotár. Nikdy som sa nestaralo o to mať kamarátov v škole. Veľa mojich kamarátov je starších. A moja najlepšia kamarátka žije v inej krajine. Zazvonil zvonček a tak som sa vybrala na svoju prvú hodinu, angličtinu.

Tento deň išiel hrozne pomaly. Nikdy som nemala rada chodenie do školy. Práve som išla z obeda na moju poslednú hodinu, chémiu. Zazvonilo a ja som tam ešte nebola. Pomaly som otvorila dvere a pozerala sa do podlahy. Učiteľ prestal hovoriť a pozrel sa na mňa. Cítila som, že sa na mňa všetci dívajú. Pomaly som zdvihla pohľad a moje oči sa rozšírili.

Stál tam Khal, mal oblečené kaki nohavice a čierne tričko, na ktorom mal vyhrnuté rukávy. Jeho vlasy boli stále tak nedbalo upravené.

"Rose," zašepkal a ja som sa na ňho len dívala, čo do pekla tu robí? On je učiteľ?! Koľko má rokov? Všetky tieto otázky mi behali hlavou. Počula som ako sa ho niekto niečo spýtal a on sa otočil a pozrel na nich.

"Slečna Winchesterová kvôli meškaniu budete po škole." povedal dívajúc sa mi do očí. Trvalo približne dva mesiace dostať cez to čo sa stalo a cez neho a on je tu. Nikdy som si nemyslela, že by som tohto človeka mohla v mojom živote stretnúť.

"Dobre," povedala som a vydala sa pomedzi lavice sadnúť si dozadu. Sledovala som ako odpovedal na otázky, hovoril pravidlá, ktoré by sme mali dodržovať a čo budeme preberať tento rok. Zazvonilo a zbalila som si všetky veci, chystala som sa vyjsť z triedy keď som započula jeho hlboký, chrapľavý hlas priamo za mnou.

"Si po škole," povedal a tak som sa otočila a stál len kúsok odo mňa.

"Áno," povedala som idúc späť na moje miesto. Videl som ako zamkol dvere. Pomaly kráčal ku mne. Sadol si vedľa mňa a otočil sa, aby na mňa videl.

"Mohli by sme si pohovoriť?" opýtal sa, zdvihla som pohľad a moje oči sa stretli s tými čokoládovými očami, ktoré mi posledné dva mesiace tak veľmi chýbali.

"Pohovoriť o čom?" snažila som sa robiť hlúpu čím som spôsobila, že sa zasmial.

"Naozaj? Pohovoriť o čom? Fajn, za prvé nikdy si mi nepovedala, že si neplnoletá, za druhé odišla si bez toho, aby si niečo povedala a za tretie mali sme sex." povedal čo spôsobilo, že som bola trochu šokovaná aký je obviňujúci.

"Tak za prvé mám 18 takže nie som neplnoletá a za druhé nechala som ti odkaz." povedala som mu. Pozrel sa na mňa ako by mi neveril.

"Okey, nikdy som nevidel odkaz a mohla si mi aspoň dvíhať mobil." povedal a ja som sa pozrela na môj palec, ktorý bol teraz viac zaujímavý.

"V ten deň som odchádzala späť sem, nikdy som si nemyslela, že by som ťa mohla ešte niekedy uvidieť tak som sa chcela cez to dostať," povedala som mu a on si prstami prehrabol jeho neupravené vlasy.

"Takže čo budeme robiť?" opýtal sa a jemne vzal moje ruky do tých jeho.

"Čo myslíš? Nemôžeme robiť nič," povedala som mu a vytiahla moje ruky z tých jeho.

"Čo! Prečo nie?" opýtal sa dívajúc sa na mňa s tými jeho očami.

"Pán Stone ste môj učiteľ, nič sa nemôže stať," povedala som mu a on sa pozrel na mňa s očami plnými emócií, ktoré som nevedela prečítať.

"Nezaujíma ma to," povedal a ja som sa na neho pozrela.

"Musí ťa to zaujímať! Ak sa niečo stane vyhodia ťa," povedala som.

"No a čo! Stretol som ťa skôr ako som dostal túto prácu," povedal a znova vzal moju ruku, na ktorej pomaly začal kresliť krúžky.

"Nemôžme," zašepkala som dívajúc sa dole na naše ruky. Jeho ruka ležala na mojej malej.

"Musíme zabudnúť na všetko čo sa stalo," zašepkala som. Pomaly som sa postavila, zobrala si veci a odišla z triedy. Nasadla som do môjho džípu a odišla zo školy. Slzy mi pomaly stekali po lícach. Prečo musí byť môj učiteľ?

KHAL

Nemôžem uveriť, že ju znova mám, dobre no nemám, ale môžem ju vidieť, hovoriť s ňou, dotýkať sa jej. Keď povedala, že nemôžme byť spolu zlomilo mi to srdce. Najprv som bol šokovaný, že je moja študentka, nemohol som tomu uveriť. Ale nemôžem byť neopatrný. Nikdy som takto nerozmýšľal na d iným dievčaťom, ona bola jediná, ktorá ma takto zaujala. Áno bol som sukničkár, ale posledné dva mesiace na ňu nemôžem prestať myslieť, po tej úžasnej noci. Prešiel som späť k môjmu stolu a vzal si telefón. Zobral som ho a hľadal jej kontakt. Klikol som na nová správa a napísal jej.

Nezabudnem.

Pomaly som vstal a prezliekol predtým ako som zavolal Maxovi. Max bol môj kamarát už roky. Boli sme si ako bratia. Vyrastali sme spolu.

"Čau chlape, hokej?" opýtal som sa ho. Potreboval som zamestnať svoju myseľ a hokej mi vždy pomôže uniknúť pred svetom.

"Jasné čo máš na mysli?" opýtal sa ma a ja som sa zasmial.

"Pamätáš sa na Austráliu a to dievča?" opýtal som sa ho so smiechom.

"Tá z toho hotela? Čo s ňou? Stále ju obrábaš?" úplne som videl na jeho tvári ten úškľabok. Pane Bože, pozná ma príliš dobre.

"Je moja študentka," povedal som čím som spôsobil, že sa začal smiať ešte viac. Nebolo to vtipné, bola to irónia života.

"Naozaj? Robíš si srandu," povedal držiac sa, aby sa zas nerozosmial.

"Nie, naozaj je," povedal som prajúc si, aby to bol vtip.

"Takže teraz si pedofil?" opýtal sa serióznym tónom.

"Má 18," prekrútil som očami nad jeho debilitou.

"Dobre tak v čom je problém?" spýtal sa, a potom zavesil. Nasadol som do môjho hamera a vydal sa k štadiónu. Obul som sa do nejakých korčúľ a dal si kapucňu.

"Jeden na jedného?" počul som Maxov hlas. Otočil som sa a videl ako korčuľuje ku mne.

"Prečo to chceš vyskúšať?" opýtal som sa korčuľujúc von z plochy. Hrali sme hodiny až dokým nezatvorili. Keď som nastúpil do hamera všimol som si, že mám správu. Pozrel som sa a uvidel, že je od Rose.

Prečo to robíš také ťažké?

Usmial som sa nad tým, že mi odpísala. Rýchlo som jej odpísal, že sa jej nevzdám bez boja. Nevzdám sa jej. Moja mama mi raz povedala, keď nájdeš niečo dobré, niečo na čom ti veľmi záleží, nenechaj to odísť. Aj keď máš byť sebecký, ak ťa robia šťastným udrž si ich navždy a nikdy nenechaj odísť.