Another story

Prologue

Matka. Čiastočná nenávisť.
Otec. Zábavný, i keď netuším, či je to ten môj.
Súrodenci. Nemám.
Láska. Nemám.
Šťastie. Málo.
《》
Toto je ten život? Takýto mal byť? Alebo nie? Nemám sa trápiť?
Odpovede nemám.
Jedno viem.
Minulosť našej rodiny je najviac zahanbujúca z celej éry Tieňolovcov.
Je to ťažké, zložité, komplikované...
《》
Detstvo som mala celkom v poriadku. Sprvu som bola všetkému novému otvorená a vedela som, kto som a kým chcem byť.
Udalosti dejín mojej rodiny mi však pripravili tvrdý pád do hlbín.
Čierna nie je len pre lov. Pre mňa je to farba každodenného smútku a depresií. Niekedy mi však dodáva silu na prekonanie ťažkých prekážok. Niekedy.
《》
Je ťažké pochopiť moju situáciu a minulosť. Preto sa sťahujeme. Nikto to nechápe. Chceme, aby naše meno bolo zabudnuté, no okolnosti, alebo lepšie povedané prekliatie, si žiada ďalšiu generáciu miešancov.
Už ja som dosť divné stvorenie.
Čo moje deti?
Budú z vlkolaka a polovičnej Tieňolovkyne?
Či nejakého iného čuda?
.
.
.
《》
Myšlienky ma ubíjajú takmer každý deň.
Mňa.
Čo som v tom nevinne.
Sesia nikomu nepomohla.
Z našej rodiny ani jedinému členovi.
A preto prechovávam nenávisť aj k nej.
A ku všetkému, čo mi príde do cesty a nečakám to.
Ja viem.
Som divná. Čudná. Úplne mimo.
Možno si trieskaš hlavu o stôl a vravíš si: ,,Čo to u anjela vraví?"
Pravdou je, že to nechápeš.
A nikdy nepochopíš.

No keď budem písať môj príbeh, možno ma jedného dňa pochopia všetci.
Možno.