Another story

Kap. 11.- Aj tí dobrí sú zlí

Zbraň vystrelí. Guľka letí priestorom, všetko sa spomalí. Mám možnosť. Buď zachránim vlkolaka, ktorý ma chcel zabiť, alebo budem len stáť a prizerať sa. Guľka však môže zmeniť svoju trajektóriu. Rýchly pohľad na tých dvoch mi dáva odpoveď. Ak chcem, aby guľka nezranila Jacka, musím jednať. Čas sa opäť zrýchli a ja, sama udivená svojím rozhodnutím, sa hádžem guľke rovno do cesty.
Cítim bolesť, ktorá sa ako pavúk plazí mojím telom od zadnej strany pravého ramena do celej ruky. Všímam si prekvapeného výrazu tváre Jacka, no vidím aj Isaaca padajúceho k zemi. Ďalšia guľka, vystrelená hneď po predchádzajúcej trafila svoj cieľ. Jeho hlavu.
Pozriem sa na Jackovu hruď. S postreleným ramenom som presne na mieste jeho srdca. Z toho by sa už neuzdravil.

Potom, ako spracujem fakt raneného ramena a mŕtveho informátora, obrátim sa na strelca.
Spod šiltovky mu vidieť tmavé dlhšie vlasy, je športovej postavy a k tomu je vysoký. Pomaly zdvihne hlavu a ja mám zrejme blok, keď mi hneď podľa tej postavy nedošlo, o koho sa jedná.
Z môjho nebezpečne pomalého rozmýšľania ma vytrhne svieži jemný hlas Jacka.

,,Sam?" Spýta sa ohromene. Zrazu do mňa všetko udrie ako strela. To on ma strelil? Sam? Ten bastard chcel zabiť Jacka? Prečo zabil Isaaca?

Okamžite sa k nemu rozbehnem. Cestou hodím dva malé vrhacie nože na jeho dvoch spoločníkov. Všimnem si, ako zdvíha zbraň. Som však rýchlejšia než on. Skočím naňho a zvalím ho na zem. Jeho zbraň poskočí po zemi.
V ruke sa mi zrazu objaví nôž. Môj strieborný. Kvapky krvi z pravého ramena sa pomaly dostávajú aj naň. Sam len kričí bolesťou, keďže má nôž na krku. O pár centimetrov odtiahnem svoju ruku a pozriem naňho bez emócií.

,,Prečo si vystrelil?" Spýtam sa ho zrozumiteľne tesne pri jeho tvári. Sedím na ňom obkročmo, jeho dvaja poskoci sa zachraňujú navzájom, snažia sa uniknúť smrti. Tá si však pre nich príde skoro. Viem, že neboli z Billovej svorky, takže nemusím mať výčitky.

,,Chcel vás zabiť. Bol hrozba." Povie pridusene.
,,Ako vieš?" Spýtam sa. Neverím mu. Môj inštinkt...
,,Aj ja viem sledovať ľudí." Prskne.
,,Prečo si vystrelil na Jacquesa?!" Skríknem mu do ksichtu. Už ma štve, mierne povedané.

Nič. Žiadna odpoveď. Nožom seknem po jeho ramene. Aj keď má bundu a sto ďalších vrstiev pod ňou, môj nôž je ostrý dosť.
Zvrieskne.
,,Tak prečo?" Takto naozaj prebiehajú moje výsluchy. Zrazu to nie je ten milý, veľký bratský Sam. Je to bastard, ktorý ma postrelil.

,,To rameno nevyzerá pekne." Poznamená.
Napriahnem sa a riadnu mu vrazím. Bolesť mi z rany vystrelí do celej ruky, no zatnem zuby a zmením ju na hnev.
,,Odpovedz mi!" Skríknem.
,,Je hrozba. Môže všetko zničiť." Usmeje sa a odhalí krvavé zuby.
,,Čo zničiť?" Spýtam sa. Pre istotu ho ešte porežem na druhom ramene. Skríkne priam mučenícky.
,,Povstanie dolnosveťanov!" Zakričí.
Obrátim sa na Jacka.
,,Je hrozba, môže zničiť celú vojnu. Nikomu sa nepáči Dohoda taká, aká je. Chceme zmenu! To nám však Tieňolovci nedovolia." Oblizne si krvavú peru.

Zdvihnem sa z neho, no priviažem ho.
,,Nemáme príliš veľa času. Ostatní prídu každú chvíľu. Čo s ním spravíme?" Spýta sa Jack. Úprimne? Nemám pri sebe stélu, takže krvácam čoraz väčšmi. Ako som si ju mohla nechať v bunde u Jacka?
Pomaly prestávam myslieť, no viem čo s ním.

,,Aj tí dobrí sú zlí." Šepne Jack sklamane.
,,Mali sme ho radi, nie si sám." Poviem.
Práve sme ho odsúdili.
Nabijem jeho vlastnú pištoľ.
Sam sa len omráčene usmieva.
,,Prídu ďalší ako ja." Povie.
,,Tak ich dostaneme." Povie Jack chladne. Vezmem zbraň do ľavej ruky a vystrelím.

---

,,Podaj mi ju." Šepnem. Jack ma uloží na gauč. Zatmie sa mi pred očami.
,,Hej, hej, hej!" Vystrašene vraví. Trošku ma prefacká.
,,Nezaspi." Doplní a donúti ma otvoriť oči. Vidím moju bundu, v ktorej sa leskne stéla. Siahnem po nej, no vedľa. Jack ma navedie do vrecka, odkiaľ si ju vezmem.
,,Musíš vytiahnuť guľku." Poviem a snažím sa posadiť. Pomôže mi a bez rečí mi odhalí rameno, vlastne, roztrhne tielko, ktoré som mala pod tričkom, v ktorom som bola na návšteve Isaaca. Už ani tú bolesť necítim, takže som ticho, keď počujem cinknutie.

,,Je vonku." Povie.
Dobre. Otvor tie oči a dokresli tú runu Caroline!
Zovriem prsty okolo mojej matnej, takmer čiernej, celkom obyčajnej "čarovnej paličky", pozriem sa na predlaktie, kde sa rysuje takmer hotová iratze. Priložím k pokožke stélu a kreslím. Posledný háčik na konci a...
Zvalím sa opäť na gauč, prudko dýcham. Sucho v ústach ustupuje, ale len pomaly.
Zatvorím oči a oddychujem.

,,Carrie." Počujem z diaľky jeho hlas. Pootvorím oči a vidím Jacka s úsmevom na perách a pohárom vody v ruke. Okamžite po ňom siahnem a napijem sa.
,,Ďakujem." Poviem a cítim, ako sa posadil vedľa mňa. Zvalím sa na jeho hruď, ignorujem fakt, že som celá od krvi. Potrebujem sa vyliečiť.

---

Vzbudím sa plná života. Zisťujem, že sa na mňa moje tielko stále lepí, takže som v tej krvavej handre stále oblečená.
Avšak, ležím na gauči sama. Pamätám sa, že som ležala na Jackovej hrudi.
Poobzerám sa.
Je noc. Mesiac svieti, no nie je príliš žiarivý. Tmavé oblaky mu nedoprajú žiariť vo svojej plnej kráse. Možno bude snežiť.

Podvedome idem ku svojim veciam v batohu, ktorý je ešte stále na stole. Vezmem si čisté tielko a spodné prádlo.
Nemám tu však inú podprsenku, ako v ktorej som prišla. Je špinavá, takže ju budem musieť vyprať.
Prejdem do kúpeľne, kde zo seba všetko zhodím a roztriedim veci na zahodenie od tých, ktoré si operiem.

Konečne pod teplú vodu. Nerozmýšľam nad ničím, aspoň na túto chvíľu.
Po sprche sa oblečiem, vyperiem si veci, ktoré vyvesím na rebríkový radiátor, vysuším vlasy, ktoré už sú na miestach hnedé a obzriem sa v zrkadle. Otočím sa a pozriem na rameno zozadu. Už je to celkom fajn. Takmer zahojené. To je dobré. Odídem s guľou vecí do koša. Tielko a tričko.

V kuchyni už čaká Jack, zrejme som ho zobudila. Alebo aj nie. Zajtra bude spln, takže sa nečudujem, že nespí. Je nervózny, no po splne to opäť prejde.
Keď ma zbadá, usmeje sa.
,,Ako?" Spýta sa chrapľavým hlasom.
,,Už lepšie." Pousmejem sa.
Prešmyknem sa okolo neho a hodím veci do koša.
Napijem sa, zatiaľ čo on ma sleduje. Dúfam, že len aby sa presvedčil, či som fajn.
To však vyvráti, pretože príde zozadu ku mne a ruky mi položí na boky. Opatrne, akoby som sa mala rozbiť, ma pobozká na miesto, kde som mala ešte poobede zavŕtanú guľku. Odtiahnem si rameno od jeho pier a otočím sa k nemu. V očiach má chtíč a lásku.
Usmejem sa a letmo ho pobozkám na pery. Keď sa nakloní ku mne pre ďalší bozk, odtiahnem sa.

,,Najskôr sa chcem najesť. Nejedla som celý deň." Poviem a tým preruším romantickú chvíľku.
Jack sa nespokojne zamračí, nechce mi dovoliť odísť z jeho objatia. Venujem mu riadny bozk a vyvlečiem sa. Otvorím chladničku a vezmem si veľký ovocný jogurt. Jahodový milujem.
Pri štvrtej lyžičke si prisadne ku mne na gauč a začne dobiedzať o jogurt.
Keď padne celý ako naša obeť, prejdem späť do kuchyne a odpracem aj to, čo tam mal Jack.

Sedí na pohovke a pozerá von. Trepe nohou, akoby čakal na nejakú dôležitú správu. Prisadnem si, pozriem na fľakatý vankúš. Je na ňom niečo málo mojej krvi.
,,Prepáč za ten gauč." Poviem a sledujem jeho pohľad, ktorý blúdi po vankúši očami, akoby tie škvrny dokázali len tak zmiznúť. Nakoniec len mykne plecami.
,,Aj tak je starý. Vlastne, už mám konečne dobrý dôvod na kúpu nového." Usmeje sa.

Sadnem si naňho obkročmo a pozriem mu do tých jeho úžasných očí.
,,Si nádherná." Šepne. Nedá mi to a musím sa usmiať.
,,Tvoje oči sú priveľmi modré a krásne." Zahryznem si do pery hneď, ako to poviem.

Čo to robím? Ozaj to chcem? Chcem toto? Čo Sesia? Čo ja? Neničím si práve život?

Nevadí mi to. Kašľať Sesiu. Blíži sa ďalšia vojna, no oni to stále nevidia. Pozriem sa do tých jeho očí a mám pocit, že na všetko môžem zabudnúť.
Chcem ho pobozkať, no teraz sa odtiahne on.
Pozriem naňho prekvapene. On sa pozrie na hodiny na stene a potom s úsmevom na mňa.
,,Všetko najlepšie Caroline." Povie a ja sa opäť usmejem.
Pobozká ma jemne. Príde mi to ako veky, no môže to byť len pár sekúnd.
,,Ďakujem." Zamrmlem a znova ho pobozkám, náruživejšie. Odpovedá mi dravými bozkami. Zrazu má dlane na mojich stehnách a cítim, ako sa premiestňuje.
Nemusím sa pýtať na to kam ide, prečo a ani ako skončí táto noc.