16. kapitola

87 7 1
                                    

O týždeň

Z pohľadu Lucy:

Konečne ráno keď sa stretnem s Adamom v škole. Od vtedy ako mi dal prstienok sme sa nestretli. Nemala som čas a ocino ma nechcel pustiť von. Už sme sa udobrili no furt sa na neho hnevám. Oblieka som si legíny a na vrch som si dala mikinu, červenú. Nalíčila som sa ako vždy a zišla som do kuchyne. Rýchlo som sa najedla, hodila desiatu do tašky a utekala pred dvere. Obula som sa a odišla som z domu. Už som skoro bola na zastávke a videla som na ceste auto. Pri aute bol Adam. Čo tam robí?  To auto je Klaudiine. Veď ju nemá rád. Zrýchlila som. Pred očami som videla ako si Adam nasadol do auta. Chcela som sa začať utekať no auto odišlo. Sklopila som hlavu dole a pokračovala v ceste na zástavku. Keď som bola skoro tam, videla som iba autobus. Nechcem sa strápniť a prísť posledná. Otočila som sa a išla som sa túlať po dedine. Celý deň som sa túlala. Ani neviem kde všade som bola. Zazvonil mi mobil vo vrecku. Volal mi Adam, zrušila som ho a pokračovala v prechádzke. Zase mi zazvonil mobil no nebol to Adam ale ocino. A mám problém. "Ahoj oci"

"Lucy kde si!  Prečo niesi v škole?! "

"Netráp sa, ahoj"
Zrušila som to. Keď prídem domov budem mať asi mesiac domáce väzenie no čo už. Mobil mi zase zazvonil. Prišla mi SMS. Bola od Tomáša. Najlepší kamoš Adama.
Lucy? Musím ti niečo prezradiť… :(

Píš :)

Adamovi sa páči …

Kto?  :O

Klaudia :(

Ako to?

Stretneme sa po škole …
Odpísal mi Tomáš a potom som mu už neodpisovala. Mala som takú chuť ten mobil hodiť o zem!   Nechápem ho. Začala som plakať. Sadla som si na špinavú lavičku v nejakom malom parku pre deti a plakala, plakala až kým som na tej lavičke nezaspala. Bola tvrdá no bolo mi to jedno.

Keď som sa zobudila, ocitla som sa na príšernom mieste. Bola som v menšej miestnosti. Bola bielo-sivá. Vyzerala dosť staro. Bolo tam pár stolov. Na tých stoloch bolo náradie od krvy. Robila som kroky do zadu no narazila som do niečoho. Bol to sud plný krvy. Začala som kričať. Keď zrazu sa otvorili dvere z miestnosti a ja som zamrzla. Pomaly sa ku mne približoval s mačetou v ruke. Buchla som ešte raz do toho suda a krv vytiekla. Muž v maske do mňa strčil a ja som spadla do rozliatej krvy. Začalo sa mi zahmielať pred očami.

Nechcený školský plesWhere stories live. Discover now