8. kapitola

113 7 0
                                    

O týždeň :
Dnes ma konečne pustili z nemocnice. Obliekla som si čisté veci a zobrala ešte pár drobností ktoré mi Linda niesla do nemocnice aby som sa nenudila. Vyšla som z izby a šla smerom k odchodu. Na parkovisko som nikde nevidela naše auto. Keď zrazu ku mne príde Adam. Ževraj po mňa prišiel. Že ho poslal ocino lebo mal prácu. Zobral mi tašku a išli sme smerom k autu. Nevedela som že má auto. Zaviezol ma domov a odprevadil do mojej izby. Pomohol mi ľahnúť si na posteľ a tašku mi položil na stôl. Prišiel ku mne a sadol si na posteľ. Usmiala som sa na neho a on mňa. Sadla som si aby som bola bližšie pri ňom a približovali sme sa k sebe. Po tretí raz sa nám to musí podariť. Nikto nebol doma iba ja a on. Konečne sa naše pery dotkli. No v tedy mi zapípal mobil. Moc nás to nevyrušilo no po chvíľke som sa od Adama odťiahla. "Čo sa ti to nepáčilo? " smutne sa spýtal Adam. "Páčilo no podal by si mi prosím ten mobil " usmiala som sa na neho. Prikývol a vybral mi mobil z kabelky. Odomkla som ho a otvorila som messengere. Tam mi prišla správa od
Lindy: Ahoj dozvedela som sa že si už doma. Ak chceš prídem ti robiť slúšku :)
Ja: :) ahoj áno už som doviezol ma Adam
Linda: aha takže ty už nejakú spoločnosť máš hej?  Tak vás teda nebudem rušiť … veď som vás vyrušila v nemocnici nebudem to opakovať ;P

Myslela som si že to nevidela!

Ja: jžš nebuď smiešna a príď ;) čakám ťa

Povedala som Adamovi že príde Linda tak môže odísť. No nechcel povedal že zostanem somnou dovtedy dokým nebudem zdravá. Lebo v lese bola zima a keď som tam bola skoro celú noc. Bolela ma hlava, krk a aj chrbát. Zazvonil zvonček. Adam mi dal pusu na čelo a odišiel otvoriť. Lindu som hneď počula buchotať po schodoch a hneď na to otvorila dvere a obiala ma. Zrazu vytiahla s kabelky vrecúško kde bol nôž ktorý som už videla. Tým nožom mi strhol ten muž nechet!

Nechcený školský plesDonde viven las historias. Descúbrelo ahora