Nechcený školský ples

20. kapitola

Stála tam Klaudia, Adam a chlapec ktorého som nepoznala. Keď videli že som sa zobudila začali sa o niečom hádať. Nepočula som o čom. Klaudia upokojila tých dvoch a išla ku mojím dverám. Trochu som sa bála. Z vrecka vytiahla nejaký nožík. Keď som ten nožík videla, chcela som sa chrániť, no nohy som si vôbec necítila. Spadla som vedľa postele. Klaudia pristúpila bližšie. Nožík pevne chytila do ruky. Už smerovala s ním ku môjmu bruchu, no niekto vtrhol do izby.
"Čo to tu preboha robíte?!?  Chcete ju zabiť?!?"

Keď sestrička videla nožík v Klaudiinej ruke, hneď jej ho vytrhla a zavolala na policajtov. Policajti boli na chodbe takže im to netrvalo dlho a Klaudiu zobrali so sebou. Adam a neznámi chlapec dakde utiekli. Sestrička mi pomohla ľahnúť si naspäť na posteľ a ja som zaspala.
Zobudila som sa na hluk. Hluk bol z telky. Kto to zapol?  Vedľa postele bola stolička na ktorej sedel ocino.
"Oci? "

"Ahoj kvietok, kde si sa túlala?  Ževraj si ani nebola v škole. Keby si šla do školy, nemusela by si byť na vozíčku. "

Počkať, to hádam nemyslí vážne. Blíži sa polrok školského roka a vtedy vždy býva školský ples. Ako budem potom tancovať?
"Oci, ale ja nemôžem byť na vozíčku!"

"Viem že to je hrozné, no ževraj to nemáš až tak zlé. Za 2 mesiace by sa ti to malo už zlepšiť a budeš vedieť aj chodiť. Je to divné no bude to už lepšie."

Krútila som hlavou. Neni to vôbec dobré, ako budem tancovať?
"A kedy ma pustia? "

"Asi za nejaký týždeň. "

Chytila som sa za hlavu a pokrútila ňou. Rozmýšľala som nad tým, čo sa stalo s Adamom. Rozplakala som sa. Keď som videla ako ocino chce niečo povedať vyhnala som ho. Nechcem sa o tom s nikým rozprávať. Ľahla som si na bok a pomaly zaspávala. V tej chvíli ma niekto vyrušil.
"Dobrý deň, neruším? "

"Em, nie, poďte ďalej. Kto ste? "

"Tu nejde o mňa, ale o vás. "

"Čo sa stalo? "

"Mohli by ste mi prezradiť pár odpovedí na moje otázky? "

Prikývla som a ona sa ma začala pýtať.
"Koľko krát ste už boli v nemocnici, odvtedy ako ste sa tu prisťahovali? "

"3-krát"

"Bolo to vážne? "

"Áno, celkom áno. "

"Môžem vedieť aké? "

"Prvý krát to moc vážne nebolo. Niekto ma uniesol a strhol mi nechet s malíčka. Dosť to bolelo a pravdepodobne som stratila celkom dosť krvi. Druhý krát som dostala nožom do ruky, to bolo vážnejšie ale som tu a to je hlavné," trošku som sa pousmiala a pokračovala, "no a teraz to je tretí raz. "

"Čo sa vám stalo keď ste tu? "

"Já, spadla som z okna. Bolo dosť vysoko. "

"Ako sa vám toto všetko stalo?  Kto je v tom namočený? Máte tu nepriateľov? "

"No...... Já ……"