Love Or Not? | lrh ✔

Chapter 8.- You are my penguin now.

"Počúvam." sadol si na posteľ vedľa mňa do tureckého sedu. Prečo nie? Taktiež som si sadla do tureckého sedu.

"Luke... Viem, teraz ma budeš mať za blázna. Ale, musíme sa rozísť." povedala som pomaličky, aby si stihol uvedomiť to, čo som práve povedala. Ja sama som neverila tomu, čo som vypustila z úst. Neverila som tomu, že niekedy by som mohla Luka opustiť. Teda, nie že neverila, ale nechcela. Z premýšľania ma vytrhol jeho ston.

"Prečo Mell? Prečo?" šepkal.

"Luke... Nicolas. Ozval sa mi a vyhráža sa mi, že pokiaľ sa s tebou nerozídem do dvoch týždnov tak ublíži tebe a chalanom. Luke vrátil sa." posledné slová som šepla a zas sa rozplakala. Som slaboch!
Luke si ma privinul k sebe presne tak, ako Ash. Len u Luka to bolo iné. Plné lásky, nehy. Nie, že by to tak nebolo u Asha. Ale z Luka to priam sršalo láskou.

"Mell, bude to v poriadku. Hlavne sa nerozchádzajme, prosím."
Bola som ticho. Len som bola v jeho náručí a užívala si to. Teraz som vedela, že ak by som ho oputila tak sa bez neho asi zbláznim.

"Mell, je to pravda?!" vtrhol do izby Mike a mne sa zastavilo srdce. Strašne som sa zľakla!

"Áno je. Mikey, sľúb mi že ho necháte napokoji. Vy, vy všetci. Prosím." premerievala som si ich.

"Fajn" cekol Mike a pribehol ku mne. Obímali sme sa si tri minúty. Potom som sa odtiahla a pozrela sa na neho s úsmevom.

"Mell, ale ak ti niečo urobí, tak za seba neručím. Fajn?" nastavil ruku a ja som ňou potriasla.

"Fajn." ďalší sľub, ktorý by sa dal splniť. Len ako? Ak mi niekto niečo urobí tak ho Mikey zabije. Fajn dohoda nie?

"Ľudia, nezabudnite, že máte doma nasáčkovanú stredoškoláčku. Takže vypadnite, ja idem spať." vyhnala som ich.

"Počkať! Kde je Lisa?"

"Volala že spí doma." pokrčil plecami Calum a konečne vypadli z mojej izby.

"Konečne sme sami" zašepkal Luke a rukou mi jazdil pod tričkom.

"Lucas, na to ani nemysli. Ráno vstávame!"

"O ktorej?"

"Keďže od vás mám školu celkom daleko, a začína mi o ôsmej, tak z domu vyrážame o pol ôsmej. A vstávame o siedmej. Je ti to jasné?"

"Meeeeell" zafňukal. "A treba prísť aj po teba? O ktorej končíš?"

"Končím o štvrtej. Príď po mňa prosím." cmukla som a zhasla. Ešte som si nastavila budík. Otočila som sa Lukovi bokom, no jemu sa to nepáčilo, tak ma otočil a pritiahol si ma k sebe. Pobozkala som ho a zaspala v jeho náručí, a jeho nahej hrudi. Vlastne som mala ako pyžamo Lukove tričko a on spával v boxerkách.

Ráno.

Zobudila som sa na to otravné zvonenie pekelného stroja. Zabudla som, že telefón som si nechala u Luka na stolíku, takže som nemohla vypnúť ten odporný zvuk.

"Lukeeeeey" buchla som ho po čele aby sa prebudil a vypol ten preklaty budík.

"Mhmhmmm" zachumlal sa ešte viac do periny.

"Lucas!" zakričala som. V momente mal oči otvorené.

"Stačilo povedať dobré ráno" povedal otrávene a vypol prístroj, ktorý zoslal Satan, aby znepríjemnil život každej osobe na svete.

"Dobré ráno." povedala som keď som sa trochu prebudila.

"Dobré." nadvihol perinu, aby som sa dala k nemu a naskytol sa mi pohľad na jeho tehličky.