Love Or Not? | lrh ✔

Chapter 14.- Never let me go.

Nechcem byť zaťažená vecami, ktoré mi znepríjemňovali život. Chcem začať odzačiatku. Skoncovať s ľudmi, ktorý mi dodávajú negatívnu energiu. Venovať sa Lukovi. Zabudnúť na to všetko, čo sa mi stalo a neriešiť.
Chcem byť nová osoba. Ak sa to niekomu nebude páčiť, nech si trhne nohou.
V mojom premýšľaní o tom, ako skoncujem s minulosťou ma vyrušil Luke keď vošiel do izby. Všimla som si, že už sme mali okná. What? Veď tu neboli.
Luke ma objal zo zadu a hlavu si položil na moje rameno.

"Bude to v poriadku." šepol mi a pobozkal ma na krk.

"Neriešme to. Končím s minulosťou." otočila som hlavu k nemu a pobozkala ho.

"Koľko je hodín sweetheart?" pozrela som sa na neho.

"Pol piatej. Ach jaj, ten čas rýchlo uteká."

"Som unavená. Inak, mám zlú správu."

"Počúvam"

"Chcú ma vylúčiť zo školy." pozrela som sa na neho pobaveným pohľadom. Luke sa začal smiať. Keby som s ním nechodila, asi by som teraz bola schúlená v mojej izbe.

"To prečo?" smial sa a oprel sa o skriňu.

"Neviem, vraj mám veľa vymeškaného. Takže asi budem musieť byť opäť vzorná študentka." spravila som kyslí výraz a zasmiala sa tiež.

-Arzaylea-

Muselo to vyjsť. Musela sa zrútiť. Lucas bude opäť môj, ak nebude chcieť aby som povedala naše vzácne tajomstvo. A Mellisu budem musieť odstrániť.
Ležala som vo svojej posteli a premýšľala o tom, čo urobím.
Začal mi zvoniť telefón. Nicolas? Čo zas chce.

"Áno?"

"Čau Ar, urobila si to, čo si mala? Peniaze budeš mať na balkóne o pol hodinu. Jasné?" povedal rýchlo.

"Čau, hej spravila. Je to cena na ktorej sme sa dohodli? Vieš, že neznášam podraz."

"Nie. Rozhodol som sa, že teraz ti vyplatím polovicu. Keď sa Mell zrúti, a ty donútiš Lucasa aby sa priznal, vtedy ti dám druhú polovicu." hahaha, nech ide do prdele.

"No tak to pŕŕŕŕŕŕŕ Nicolas! Boli sme jasne dohodnutí. Tie peniaze chcem všetky, inak končím." posadila som sa a bola mierne podráždená.

"Ak chceš skončiť, nebránim ti. Ale nezabudni, že viem o tom čo si spravila s rodičmi tej chudinky." mal na mysli Mellisu. Hej hej, jej rodičov som zabila ja. Teda, ešte žijú, ale ako dlho ešte budú, to neviem. Predsalen, pán Brown má už 39 rokov. Pani Brownová má 38.
Nie, že by to boli ohromujúco starí ľudia, ale pri tom, ako ich Nicolas týra sa držia celkom obstojne.

"Ach, fajn. Ale sľúb mi že tie peniaze mi dáš."

"Sľubujem. Teraz mám prácičku s Brownovcami."

"Čau, drž sa." zložila som telefón.
Teraz je na rade tá zložitejšia časť. Luka musím nejako zmanipulovať aby sa Mellise priznal. Mellisa sa zrúti a rozíde sa s ním.

-Nicolas-

Arzaylea zložila telefón a ja som sa prezliekol do čierneho. Masku som nepotreboval, Brownovci už vedia, kto som. Poznajú ma, raz, keď som na nich nedával pozor sa dostali k telefónu a volali Mellise. Bolo to hneď po tom, ako som ju znásilnil. Svoju dcéru nevideli už tri roky.
Kráčal som po dlhej chodbe k posledným dverám, kde sa nachádzali. Otvoril som a tým upútal ich pozornosť. Mali izbu 4x4 metre a postele od seba. Mohli sa rozprávať, ale vedeli, keby sa chceli navzájom dotknúť, čakal by ich trest.

"Prajem vám pekný deň." prechádzal som sa pokojne okolo ich.

"Ako sa dnes máte?" povedal som hlasom najlepšieho priateľa.