Karaoke kisses »h.s. (Slovak Translation)

Ty ma raz zabiješ.

  Dnes to bolo dvadsaťpäť dní a ja som si naozaj začínala myslieť, že sa nevráti. Zvyčajne sa ľudia vždy vracali, vídala som tých istých ľudí skoro každý týždeň. Jediná dobrá vec na čakaní je tá, že teraz so mnou čaká aj Harry. Sedávame a potichu sa smejeme na všetkých ľuďoch. Začína mi byť veľmi dobrým kamarátom. Nikdy som si nepredstavovala, že sa spriatelím s niekým takým populárnym ako je on, pretože som vždy bola nespoločenské dievča, ktoré jedáva obed samo a nikdy sa s nikým nerozpráva, ale prekvapivo byť pri ňom sama sebou bolo ľahké a mne sa to veľmi páčilo.

  *Flash back*

  "Poppy, ty malý šibal." povedal Harry hravo. "Prečo stále odo mňa tak utekáš? Toto už je asi po piaty-krát." vyzeral byť bez dychu, ako keby sem bežal. Musel ma nasledovať, keď som odišla z jeho domu alebo možno vedel, kde budem.

  Pokrčila som plecami a ukázala mu smerom  na pódium, kde blond dievča momentálne spievalo "I'm a barbie girl,"  a triaslo pri tom zadkom ako keby to bol jej posledný deň.

  Podvihol obočie a zasmial sa, odhŕňajúc pramienky vlasov z jeho tváre, ktoré vypadli z copu , ktorý mal. "Odkopla si ma, aby si sa pozerala na ľudí, ako spievajú?"

  "Hej, v skutočnosti je to veľká zábava sledovať to."

  "Ale vždy mi vravíš, že musíš robiť niečo dôležité. Toto je ono?"

  Jednoducho som prikývla a on sa vedľa mňa posadil, dávajúc svoju ruku na stôl. Sledovala som ako sa jeho krátky rukáv vysunul, takže jeho biceps bol úplne viditeľný. "Len sa na to naozaj rada pozerám."

  "Čo skrývaš?"

  Zasmiala som sa, "Čo tým myslíš? Nič neskrývam." povedala som mu, ale on vedel, že klamem. Úprimne, ten chlapec ma poznal príliš dobre a to sme sa poznali len krátku dobu, bolo to čudné. Pozrel sa na mňa a ja som si povzdychla. "Fajn, nedávno som počula veľmi dobrý hlas a odvtedy sa snažím nájsť toho chalana, ktorý spieval."

  "Snažíš sa ho nájsť?"

  Prikývla som, "Hej. Nevidela som jeho tvár a kým som sa dostala dopredu, už bol preč."

  Vyzeral, že nad tým rozmýšľa a potom sa na mňa usmial, "Dobre, je to zábava. Opíš mi ten hlas a ja ti pomôžem."

  Opísala som mu ho a on tam so mnou sedel celú noc, počúvajúc hlasy a pukajúc od smiechu, keď sme počuli niekoho fakt hrozného, pýtajúc sa, či je to ten hlas.

  *Koniec Flash Back-u*

  Teraz som sedela v bare, sledujúc ako na dnes večer zamestnanci všetko pripravovali. Otec išiel mimo mesto na svadbu starého kamaráta a najal ľudí navyše, aby dnes pracovali, takže som nič nemusela robiť. Povedala som mu, že ich nemusí najímať, ale on trval na svojom hovoriac, že vie ako som si užívala karaoke večery s Harrym a že sa ma nechystal ani o jeden ukrátiť. Veľmi som si to vážila, ale tiež tým míňal peniaze, lebo musel vyplatiť zamestnancov.

  Harry tu už bol, pomáhajúc ľuďom pripraviť aparatúru na pódium a pozerajúc sa na mňa každú voľnú chvíľu, usmievajúc sa na mňa. Každý-krát som sa naňho usmiala späť a on sa vrátil späť k práci. Potom, ako všetko dokončil prišiel ku mne a posadil sa, vydychujúc: "Ták, hádaj čo?"

  "Čo?"

  "Liam mi práve písal, že príde večer aj s chalanmi, možno by jeden z nich mohol byť tvoj záhadný hlas?" spýtal sa so smiechom.

  Usmiala som sa, "Možno." Postavila som sa od stola a kráčala dozadu za bar, kde boli dvere do nášho domu na poschodí. "Počkať, keď si povedal chalani, koľko tým myslíš chalanov?"