Karaoke kisses »h.s. (Slovak Translation)

Chlapec so zápisníkom.

  Dvanásť dní. Už je to celých dvanásť dní, čo som počula jeho hlas. Nútila som svojho otca, aby každý večer vytiahol karaoke aparatúru a sedela na presne tom istom mieste, sledujúc ako ľudia spievali. Z toho všetkého, čo viem mohol byť turista. Alebo sa mu možno nepáčil bar, a tak sa rozhodol, že sa už nevráti? Alebo som nad tým príliš premýšľala a on nie je len ten typ človeka, ktorý chodí do baru viac ako raz za dva týždne. Povzdychla som si a zdvihla svoj mobil, hrajúc hru, zatiaľ čo mnoho mizerných spevákov išlo na pódium. Niektorí z nich by v tom mohli byť dobrí, ak by neboli spití pod obraz Boží. Čakala som ďalšiu hodinu pokým každý nezačal odchádzať a aparatúra sa vypla. Čo z toho robí trinásty deň.

  Na druhý deň otec chcel, aby som mu pomohla upratovať stoly počas obeda. Urobila som, ako mi bolo povedané, upratujúc ich po každej osobe, ktorá odišla. V rohu baru bol chlapec, poznala som ho zo školy, každý deň sem prišiel a písal do zápisníka. Nikdy som nechápala, prečo kvôli tomu chodil do baru, ale tuším, že pravdepodobne na to mal svoje dôvody. Mal hnedé vlasy, ktoré mu padali okolo lícnych kostí, ale väčšinu dní ich držal v šatke. Zvyčajne, chlapci s dlhými vlasmi a copmi ma odpudzovali, ale on nie. Mal svetlozelené oči a jamky, ktoré sa objavili v oboch jeho líčkach, keď napísal niečo, nad čím sa usmial. Inými slovami, bola som mimo jeho ligu. Išla som smerom k stolu, kde sedel veľmi dôkladne upratujúc stoly okolo neho, zatiaľ čo som sledovala, ako písal. Jeho obočie sa každú chvíľku zmraštilo. Tuším, že som bola prichytená, pretože po chvíli ku mne vzhliadol ako keby sa cítil nepohodlne. Moje pery sa v prekvapení oddelili a okamžite som sa vyrovnala.

  "P-prepáč. Ahoj, um, chcel si niečo? Možno nejaký drink? Alebo hranolky?" spýtala som sa nervózne.

  Jeho tvár sa mihnutím oka zmenila zo znepokojenej na pobavenú. "Možno vodu?"

  Rýchlo som prikývla, predtým ako som šla späť za bar, počas čoho som narazila do stoličky a skoro spadla. Moje líca sa zmenili na ohnivú farbu, predtým ako som sa rýchlo ponáhľala dozadu. Schytila som pohár a naplnila ho vodou z fľaše namiesto kohútika, ako mi bolo povedané, aby som spravila. Rýchlo som kráčala späť k nemu a položila ho na stôl pred neho. Nervózne som sa usmiala, "Um, ešte niečo?"

  Pokrútil hlavou, "Netreba," chlipol si z vody. "Aj tak ďakujem."

  Prikývla som a na sekundu tam ešte stála, predtým ako som si uvedomila, že len tak tam hľadieť bolo pravdepodobne skutočne divné. V hlave som si dala facku a otočila sa, kráčajúc späť dozadu. "Si Poppy, že?"

  Zastavila som sa v chôdzi a skoro narazila do stola. Znovu som sa naňho pozrela. "Áno, ako vieš?"

  Mykol plecami: "Viem... veci."

  "Vieš veci?" opýtala som sa.

  Len prikývol a ja som v zmätku trochu naklonila hlavu: "Ako?"

  Jeho tvár bola na sekundu vážna, predtým ako sa začal chichotať: "Máš menovku."

  Oh. "Zabudla som na ňu." Znovu som si v hlave dala facku, dnes po druhýkrát. Bola som taká hlúpa a moja tvár pravdepodobne vyzerala akoby mala vybuchnúť z toho všetkého červenania. A s mojimi červenohnedými vlasmi som určite vyzerala ako rajčina. "Tak, ako sa voláš?" spýtala som sa ho, potom ako sa konečne pozrel na jeho zápisník. Aj tak sa jeho pozornosť potom presunula na mňa, ale tentokrát zavrel zápisník a otočil sa na stoličke.

  "Som Harry," poobzeral sa po bare a pravdepodobne si všimol, že tu nebol nikto iný. Cez deň sme neboli veľmi zaneprázdnení, keďže každý nás zväčša poznal kvôli našim opitým karaoke večerom.

  "Rada ťa spoznávam, Harry." povedala som s úsmevom.

  Usmial sa späť, "Aj ja teba, Poppy."